V nedeľu mala Britt Marie prácu v kostole v Goli. Konal sa
krst dieťaťa, ktorého meno neviem ani vysloviť. Omša bola kratšia ako tá
naposledy a aj trochu záživnejšia by som povedala. Prišiel tam niekto
prezlečený za rybu a tancoval na kresťanské pesničky. Po omši sme šli do
Nesbyenu pozrieť rodičov Britt Marie. Nikto mi však nepovedal, že bývajú v
domove dôchodcov a nie sú moc v poriadku. Ale tak pozdravili sme ich, ja som sa
zatiaľ hrala so Synne Kristin a šli sme na trh. Tam som zasa mala na starosti
to šidlo. Behala snáď všade kam nemala, už som z nej bola unavená. Tak sa
rozhodlo, že ideme jesť. Ja samozrejme som si dala najdivnejšiu vec – losí burger.
Bol s ružovou omáčkou, čo sa mi páčilo ešte viac. Keď som ho však dojedla,
stretli sme tante Hilde s mužom. Tí si kúpili zapečený zemiak so slaninou, kukuricou a smotanou a
prisadli si. Už sme sa predtým videli, preto usúdili, že je načase prelomiť ľady
a kúpili mi jedlo. Taký istý zemiak. Keďže som ani nie pred piatimi minútami
dojela losí burger, nebolo to úplne najšťastnejšie rozhodnutie, ale zjedla som aj celý ten zemiak. Bol fakt dobrý, aj dva by som si dala. Joj som z toho
hladná teraz.
Synne Kristin už nechcela ísť ďalej, tak šla s Hilde preč a
ja s Helge a Britt Marie sme sa ešte prešli okolo. Ochutnávala som všetko, čo
šlo, až mi bolo fakt zle. Ale inak pekné veci.
Názov trhu by sa dal po anglicky povedať
ako Old Womens’ market. Niečo pre moju babku. Samé štrikované veci, vankúše,
veci z vlny, domáce jedlo (napríklad trdelník, ktorý tu označili ako tradičné
maďarské jedlo a pripiekli ho…), šperky, obrazy, svietniky, na čo si pomyslíte.
Potom sme už len šli domov, ja som zasa povysávala, povyberala Synne Kristin malé predmety z pusy a šla si odpočinúť.
Takže, mne sa páčilo a niekedy by som sa ešte na trh vrátila. I keď je pravda, že ja
hlavne kvôli jedlu.
http://www.kjerringtorget.no/
OdpovedaťOdstrániť