No takto. V Nórsku som už 2 mesiace. Tak rýchlo to ubehlo. Občas ma desí predstava, že sa budem musieť vrátiť domov, a občas ma zasa desí predstava, že ešte 9 mesiacov kým sa vrátim. Nemôžem povedať, že je zo mňa právoplatný nór, po týchto dvoch mesiacoch. Ale presne ako nám v yfu povedali, keď ste výmenným študontom, zistíte o danej krajine omnoho viac. Podstatné drobnosti, ktoré si ako turista nemáte šancu všimnúť. Ja som si teda všimla veľa drobností. Možno je to aj tým, že nie som nonstop obklopená kamarátmi, tak pozorujem ostatných. Čo znie desivo, priznávam, ale má to svoje výhody. Ako napríklad môžem napísať tento článok, ktorý je taká zbierka drobností, ktoré som si o Nórsku a Nóroch uvedomila.
1. V Nórsku je veľa poliakov
Keď som počula príbeh Táni, dobrovoľníčky, ktorá bola tiež v Nórsku, ako im na dvere zaklopal nejaký poliak, prišlo mi to zvláštne a nevenovala som tomu až takú pozornosť. A potom som prišla do Hemsedalu. Kde poliaci majú svoju vlastnú komunitu by som to nazvala a všetci sa snáď poznajú. Aj v triede mám poľku. Júlia. Dokonca aj v dome mojej hostiteľskej rodiny má jeden poliak prenajatý byt. Preto pre mňa prestalo byť nezvyčajné v krajine s germánskym jazykom počuť slovanský.Tak isto mám aj spolužiaka ukrajinca a jednu z Kórei. Keď sa tak na to teraz pozriem, veľa ľudí sa sťahuje do Nórska.
2. Nóri chodia rýchlo a jedia pomaly
Ako to hovorí už aj názov tohoto článku. Viem, že ja som s tým mala na začiatku problém. Teda, vedela som, že niečo nie je v poriadku, ale nevedela som čo. Neskôr mi to došlo, keď sme normálne kráčali zo zastávky domov a už na pol ceste bola skupinka mojich drahých nórskych spolužiakov 3 metre predomnou a to som pôvodne šla prvá. Tak isto keď som smerovala do školy. Alebo túra s ostatnými. Ak som chcela držať krok, bola som unavenejšia ako všetci ostatní. Chvíľu mi trvalo sa prispôsobiť, ale teraz už zvládam držať krok aj konverzáciu.S tým jedlom zasa keď sme na obednej prestávke, im stačí si dať jeden chlebík (ako komu) a sú napapaní, lebo ho jedia celú pol hodinu, čo ja zjem tri za 10 minút aj s "konverzáciou".
3. Teenageri nerozprávajú radi anglicky, ako mi bolo povedané
Celý čas, čo som sa chystala do Nórska som počúvala, ako sú všetci nóri dobrí v angličtine a že to nebude ťažké a podobne. No hahaha. Mám v triede veľmi málo spolužiakov, čo sú ochotní sa so mnou rozprávať a ešte menej, čo sú ochotní po anglicky. Radšej sa nerozprávajú.4. Majú úplne iný prístup k škole a budúcnosti
Škola sa tu neberie moc vážne. Teda samozrejme, je to škola a nejaká autorita. Ale študenti si s učiteľmi tykajú, odchádzajú z triedy kedy chcú (na záchod alebo do skrinky, nie že úplne preč). Ak zvoní, tak všetci sú prekvapení, ak nie je čo preberať, skončí sa aj o 15 minút skorej, nikdy nie sú všetci načas. A hlavne, nemáš zle, keď neprídeš na hodinu. Teda, je to tvoj problém, lebo nebudeš vedieť, čo sa preberalo, ale inak to nikto nerieši.A neviem, či je to len tým, že bývam v malom meste bez širokých možností, ale keď sa teraz niekoho spýtam, kam a či vôbec chce ísť na vysokú, povedia, že nevedia. Proste ich netrápi, že za rok končia školu. Nie. Veľa ľudí tak isto chodí na odbornú školu. Pýtala som sa jednej, čo teda môže potom robiť, ako vyštuduje tu farmársku či zvieraciu, také dačo to bolo a ona že "no môžem robiť v obchode so zvieratami". Asi som sa nezdržala prekvapeného výrazu, lebo už sa so mnou nebaví. Ale nechápala som, prečo študuje na špeciálnej škole, keď chce len byť predavačka. A veľa ľudí tu takto "jednoducho" vidí svoju budúcnosť.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára