Kjerringtorget alebo ako som sa nudila celý deň a potom ochutnala losí burger

V nedeľu mala Britt Marie prácu v kostole v Goli. Konal sa krst dieťaťa, ktorého meno neviem ani vysloviť. Omša bola kratšia ako tá naposledy a aj trochu záživnejšia by som povedala. Prišiel tam niekto prezlečený za rybu a tancoval na kresťanské pesničky. Po omši sme šli do Nesbyenu pozrieť rodičov Britt Marie. Nikto mi však nepovedal, že bývajú v domove dôchodcov a nie sú moc v poriadku. Ale tak pozdravili sme ich, ja som sa zatiaľ hrala so Synne Kristin a šli sme na trh. Tam som zasa mala na starosti to šidlo. Behala snáď všade kam nemala, už som z nej bola unavená. Tak sa rozhodlo, že ideme jesť. Ja samozrejme som si dala najdivnejšiu vec – losí burger. Bol s ružovou omáčkou, čo sa mi páčilo ešte viac. Keď som ho však dojedla, stretli sme tante Hilde s mužom. Tí si kúpili zapečený zemiak so slaninou, kukuricou a smotanou a prisadli si. Už sme sa predtým videli, preto usúdili, že je načase prelomiť ľady a kúpili mi jedlo. Taký istý zemiak. Keďže som ani nie pred piatimi minútami dojela losí burger, nebolo to úplne najšťastnejšie rozhodnutie, ale zjedla som aj celý ten zemiak. Bol fakt dobrý, aj dva by som si dala. Joj som z toho hladná teraz.

Synne Kristin už nechcela ísť ďalej, tak šla s Hilde preč a ja s Helge a Britt Marie sme sa ešte prešli okolo. Ochutnávala som všetko, čo šlo, až mi bolo fakt zle. Ale inak pekné veci.

Názov trhu by sa dal po anglicky povedať ako Old Womens’ market. Niečo pre moju babku. Samé štrikované veci, vankúše, veci z vlny, domáce jedlo (napríklad trdelník, ktorý tu označili ako tradičné maďarské jedlo a pripiekli ho…), šperky, obrazy, svietniky, na čo si pomyslíte. 

Potom sme už len šli domov, ja som zasa povysávala, povyberala Synne Kristin malé predmety z pusy a šla si odpočinúť.

Takže, mne sa páčilo a niekedy by som sa ešte na trh vrátila. I keď je pravda, že ja hlavne kvôli jedlu.

Read More

Politická beseda a môj prvý futbalový zápas

V piatok, áno, v ten voľný piatok, kedy mávam školu do 11:25 sme zostali v škole do tretej. Ako už tušíte z názvu, bolo to kvôli politickej debate. Samozrejme, blížia sa voľby a tunajších teenagerov, z toho niektorí z nich už budú v týchto voľbách môcť voliť, to môže zaujímať. Ale pre mňa to boli tri hodiny počúvania niečoho, čomu som vôbec nerozumela, ale nemohla som odísť. Prvá hodinka a pol bola v pohode. Čítala som si články na internete a nepočúvala. Potom sa mi však nečakane reštartoval telefón a ja som si nepamätala PIN. Tak som teda len tak sedela, pol hodinu. Keď už mi bolo moc doplaču som sa rozhodla, že idem von. Vypýtala som sa na záchod a šla si po notebook, s ktorým som chvíľu sedela. Keď som sa vrátila späť, dostala som odvahu typnúť PIN na posledný pokus. Bol správny a ja som skoro zakričala od radosti. Moje blúdenie internetom pokračovalo. Potom sa však všetci naraz zdvihli a chodili dookola po stánkoch rôznych strán a dostávali letáky. Ja som teda šla tiež. Spravila som si pár kolečiek a zobrala si z každého pár cukríkov. Jedna strana mala dokonca žuvačky, a dve kondómy. Na jednom bolo napísané, že sa "dajú robiť aj lepšie veci ako domáce úlohy". Samozrejme, že som nevedela, čo je tam napísané a ja som brala všetko. Až po konverzácii s ostatnými mi došlo že to nie sú cukríky. Schovala som to do vrecka a už nevyťahovala.
Po skončení som mala ešte hodinu čas, kým mi šiel autobus. Tak som si šla pozrieť oblečenie na futbal a zošity. Po tomto nákupe mi stále zostávalo dosť času, tak som šla na zmrzlinu, kde som sa dala doreči s troma dievčatami s mojej školy. Zlaté baby, aj keď mená si nepamätám. Potom už len na autobus a domov.

Ako sa dá ďalej vyčítať z nadpisu, mala som futbalový zápas. Samozrejme, nie taký futbalový zápas že zápas. Bolo to len nejaké výročie v Hemsedali, tak bol zápas. V našom (Ja a Britt Marie) tíme bol jeden chalan z mojej triedy, na meno si nespomeniem, a ešte jeden, kto neviem kto bol. Potom sa u nás už len striedali rôzni ochotní ľudia. Vyhrali sme 2 zápasy z 3, a môžem sa pochváliť, že mi to aj celkom šlo dneska. Potom sme boli v semifinále, kde sme prehrali, tak sme skončili. Aj tak si myslím, že celkom úspech. A celkom príjemná atmosféra, deti, dospelý, vafle, koláčiky, grilovanie, fubal... Pekná rodinná sobota. Ja aj Synne Kristin sme si to užili.

Read More

Futbalový tréning, leje a učím sa nórštinu

Za posladných dní sa toho viacej udialo. Prvá novinka je, že chodím na futbal. Áno. Ja, čo neznášam futbal a nikdy mi tento šport poriadne nešiel chodím na futbal. Ale treba podotknúť, že tak veľmi na výber tu nie je. A futbal hrá veľa mojich spolužiakov, takže mi pomohli. Jediný problém bol zohnať si veci. Topánky som zháňala niekoľko dní, každý mi povedal že nemá, až nakoniec sa v noci u našich dverí objavila mama Mari a doniesla mi jedny mojej veľkosti. Mucho mi darovala ponožky a požičala šortky. Mohla som začať so svojou futbalovou kariérou.

Pred tréningom nám dali jedlo. Nie som si istá, či to bola polievka s málo cestovinami alebo cestoviny s veľa omáčkou. Každopádne som bola vďačná, keďže tu nemáme teplý obed. Pršalo. Ale keď vravím že pršalo, myslím že totálne lialo. Bola som mokrá akoby som vyšla zo sprchy. Však aj tie dva cícerky čo sú tu že vodopád teraz vyzerajú ako poriadny, dokonca až moc veľký vodopád. Ale nevzdávala som to a čoskoro som sa aj trafila do lopty. Vyšla som z toho bez ťažkej ujmy na zdraví tak som bola nadšená.

Ale aj včera bol zaujímavý deň. Najprv som sa o piatej ráno rozplakala, že nemám kamarátov. Potom som sa dala dokopy a našla konečne džem, tak som si dala brunost. Aj do školy. Na angličtine sme robili zaujímavú vec. Boli sme v jazykovom laboratóriu, kde sme dostali slúchadlá s mikrofónom a sami sebe čítali a potom to spätne počúvali. Učiteľka nás potom aj náhodne popárovala. Bolo to prvých pár sekúnd trápneho zisťovania koho počujeme v slúchadlách a potom sme robili spoločne cvičenia. Ja som bola s Håkonom. Jediných chalanom ktorého mám rada, že sa so mnou aj baví. To som bola fakt rada. Tak isto mi aj napísala moja nová kamarátka Cecilie, s ktorou som išla v pondelok v autobuse a celkom sme si sadli. Takže môj deň už nebol plný smútku z toho, že nemám kamarátov. Håkon sa dokonca ponúkol, že mi pomôže s nórštinou. Učili ma ju všetci spolu cez obednú prestávku a strašne boli nadšený, keď som to všetko vedela zopakovať, i keď som im nepovedala, že ma učili už veci, čo viem.

Tak  isto som sa dozvedela, že potrebujem nové potvrdenie od školy. Už štvrté. Tak som sa na vlastnú päsť vydala do Kiwi na druhej strane ulice a kúpila pani sekretárke čokoládu za 4 eurá a dokonca som zvládla zaplatiť kreditkou.

Dnes sme mali telesnú. Samozrejme, prečo by som si ja nemala zabudnúť tenisky? Ale zavolala som Britt Marie, lebo dnes išla do prace v Gol. Takze sa mi po prvej hodine objavili na skrinke tenisky. Lenze samozrejme som mala len že šortky, tak mi bolo chladno, kým sme začali behať. Behali sme dvanásťminútovku. Dala som 2080 m. Neviem, či je to dobre alebo zle, ale skoro som umrela. A ešte som aj vyzerala hrozne a bola som spotená a nemohla som sa osprchovať, lebo som si nevzala uterák, keďže som zabudla, že máme telesnú. Ale skončili sme skorej o pol hodinu, keďže sme si to zabehli a potom už boli všetci unavení a mokrí. Vravela som, že je tu dosť iný spôsob vyučovania. Ako učiteľov oslovujú krstným menom, telesnú majú všetci z ročníka spolu a ako je tu uvoľnená atmosféra. Netrvalo mi dlho si na to zvyknúť. Na hodinách si robím čo chcem, kľudne si môžem pustiť hudbu popri práci a baviť sa so spolužiakmi. Okrem toho, že nerozumiem. To mi bude asi chýbať.

Po telesnej som si zašla do knižnice. Požiadala som o jednoduchú knihu a dostala som tri knihy a dva filmy. Veľmi milá pani. Po dnešnom tréningu si budem asi trochu čítať.

P.S.

Došiel za mnou učiteľ nórštiny, že budeme mať jednu hodinu nórštiny pre začitočníkov za týždeň od pondelka. Na to sa teším.

Read More

Prvé dni v škole

Včera bol môj prvý deň v škole, dnes druhý. Poviem vám teda, bolo to niečo úplne iné ako na Slovensku. Vraveli nám, že školský systém môže byť iný ako sme zvyknutý, ale ja som si nevedela predstaviť, čo také iné tam môže byť. Prvý deň však už hovoril sám za seba. Najprv sme šli s Mari na autobus. Bola celkom kosa. 6 stupňov. Cesta trvala asi pol hodinku, všetci dospávali skoré vstávanie. Autobus nás vysadil rovno pred školou. Keďže sa neučilo, nahnali nás do telocvične, kde boli ako v amerických filmoch poschodové stoličky a pódium, kde pár žiakov vystúpilo a riaditeľka mala príhovor, z ktorého som ja zasa nič nerozumela a jediné, čo ma trápilo bolo, že to tu smrdelo ako chlór ale ja som až do ďalšieho dňa nevidela zdroj - bazén. Roztriedili nás do tried a už to šlo. Našli sme si svoju a každý sa usadil. Ja som si sadla s Ingrid Marie. Prvý deň sme len vyplňovali papiera ako napríklad na autobus a o chorobách. So všetkým mi pomohla a všetko mi preložila. Mám s ňou jednu hodinu - biológiu.
Dostali sme aj svoje skrinky. Ale nie také skrinky ako na GLN. Také maličké, tri nad sebou a sú na otáčací zámok. Vždy sa cítim, akoby som vstupovala do trezoru. Lenže je to aj také komplikované ako trezor. Treba najprv dve kolečká doprava, nastaviť číslo. Jedno kolečko doľava, nastaviť číslo a potom krútiť doprava, kým sa to neotvorí. Musela som to spraviť vyše 10krát kým sa mi to podarilo.
V škole sme končili o jedenástej. Autobus šiel 11:55, tak ma moje nové kamarátky a Mari vzali na zmrzlinu. Vraj najlepšia zmrzlina v okolí. Tak a že bola aj drahá. 30 korún za dva kopčeky. Ale, veľké kopčeky. Mala som ju namiesto obeda.
Po príchode sme grilovali na večeru mäso a potom som ochotne strážila Synne Kristin. Má ma čím Ďalej tým radšej. Stále za mnou chodí do izby a pýta si aby som jej urobila a nakrájala jedlo ja.

Druhý deň bol podobný. Zasa sme šli s Mari na autobus, ale tentokrát bolo už chladnejšie, 4 stupne. V Nórsku máme dvojhodinovky. Dnes sme začínali matikou. Keďže túto matiku sme brali ešte my na Slovensku pred dvoma rokmi, nebol problém. Telesná nám odpadla, keďže si väčšina nepriniesla úbor. Takže sme mali dve hodiny voľno a potom sme sa najedli. Počas voľna som si šla vybaviť kartičku do knižnice a požičala si knihy na tento rok. Trochu ma to vydesilo. Sú hrubé a plné textov, ktorým nerozumiem, Aj tak som to však nevzdala a zo školy neušla. Dala som sa naopak, odfotiť na študentskú kartičku a listovala si v knihách popri jedení a diskutovaní s Júliou.
Tretia dvojhodinovka bola angličtina. Na to som sa celkom tešila. Konečne predmet, kde budem všetko rozumieť. Aj toto bolo len také "zoznamovacie", keďže sme tam aj ľudia z iných tried. Nemám rada takéto zoznamovacie hry, ale to nadšenie, že konečne rozumiem mi nedalo a zapájala som sa. Učiteľka si až neskôr uvedomila, že som výmenný študent, ale som na seba hrdá, že keď na mňa rozprávala nórsky som vedela rýchlo odpovedať, že si to zjavne ani nevšimla.
Posledná, štvrtá, dvojhodinovka bola marketing and leadership. Tak tohoto som sa strašne bála. Pozerala som si knihu a pri každom slovíčku ma striaslo. Ani nerozumiem a ani ma to nebaví. Šla som do triedy s nízkymi očakávaniami a strachom. Opak však bol pravdou a na mňa sa konečne usmialo šťastie. Učiteľ na ML je úplne úžasný. Je to veselá kopa a je zo mňa nadšený. Robil si s nami selfie a ako jediný mi všetko čo povedal v skratke preložil. Robil si stále srandu a bol strašne rád, že tam s nimi budem celý rok, že on by sa rád naučil lepšie po anglicky. A čo sa týka toho, že som nerozumela... Je pravda, že ma stále desí test, čo niekedy určite bude. Ale prvá hodina bola jednoduchá a rozumela som všetkému, čo sa dialo.

Read More

Har du lyst til å gå på tur?

Blížil sa obed. Dnes som mala ísť s mojími novými kamarátkami na prechádzku/túru. Samozrejme, čo by sa mne mohlo podariť opäť? Mari sa necítila dobre, tak sme nešli nikam spolu. Ale Britt Marie nás vzala do svojej kancelárie, kde sme si so Synne Kristin kreslili. Obkreslovali sme si navzájom ruky. Teda ja. Ona sa len veľmi snažila, ale ja tak to nešlo. Keď sa Britt Marie skopírovali súbory, šli sme nakupovať. Synne Kristin si tlačila sama svoj vozík a veselo si tam nakladala, až nevládala a musela som to prevzať ja.

Keďže sa zrušil výlet s Mari, rozhodli sme sa prejsť k vodopádu. Bol to pekný výlet. Nórska krajina býva zväčša pekná. Ja som si to užívala asi najviac. Jediná záťaž bola Synne Kristin, ktorá sa rozhodla ísť sama pešo a štverať sa po všetkých kameňoch, tak sa náš výlet predĺžil o polovicu.

Stretli sme pár turistov, pre ktorých bola potácajúca sa Synne Kristin zábavná atrakcia. Keďže im sa už nechcelo ďalej a boli sme tesne pred koncom, ja som si ešte pobehala po okraji vodopádu a spravila pár fotiek. Najviac ma asi prekvapilo, že tam bol stále sneh. Samozrejme, nie všade, ale na určitých miestach bolo kopu špinavého snehu, z čoho som ja bola unesená. Tak isto Britt Marie vzala poháriky, že si môžeme napustiť vodu z vodopádu čo ja som jej pila litre, taká som bola nadšená.

Neskôr, cestou späť sme stretli ovečky a všetko zavŕšili prenikavým plačom Synne Kristin.

 FOTKY

Read More

Tretí deň - Mám nové kamarátky

Ráno sme šli do školy. Nie na vyučovanie, ale na stretnutie s riaditeľom. Celkom som sa tam tešila. Škola je tak trištvrte hodinu od domu. Je fakt pekná. Moderná. Nie ako naša (pritom má tiež ťé rokov). Toto skôr vyzerá ako americká škola. Bola som ozaj nadšená ako to vyzerá. No a potom prišlo to, že predmety, ktoré som chcela boli plné. To ma dosť zasiahlo. Do školy som sa ozaj tešila a teraz musím chodiť na predmety, ktoré ma vôbec nebavia. Dala sa tam dať aspoň biológia, ale aj to mi tvrdili že bude moc ťažké, a že tam Mari nechodí a podobne. Tak ale ja som si tvrdohlavo stála za svojim. Uvidím, ako to pôjde.
Ďalej mi začali všetci tvrdiť, že nemám šancu prejsť, ak budem známkovaná. Ale ja musím byť. To sa mi chcelo plakať. Prečo si všetci myslia, že to nedám? Ja som so známkami počítala a teraz mi úplne podkopali sebavedomie.
Ešte sa aj bojím rozdielových skúšiek doma. Keďže mám také divné predmety, čo u nás ani nie sú, tak neviem, čo mi dajú. No proste ako sa dá pozorovať, trápim sa vecami, čo budú až o rok a nemôžem prestať.
Aby som sa však dostala k podstate, po škole zavolal Helge, že máme ísť na policajnú stanicu. Lenže na tú 2 hodiny vzdialenú. Šli sme domov, vzali všetky papiere a šli rýchlo tam. Synne Kristin sa však vybil tablet, kde pozerala rozprávky, tak zaspávala. Z neviem akého dôvodu však spať mala zakázané, tak som si k nej mala presadnúť a udržať ju hore. Myslím, že to posunulo náš vzťah. Hrali sme sa spolu a ona vyzerala šťastne. Po návšteve Burger Kingu som cestou späť robila to isté, pričom sa chcelo spať už mne.
Zastavili sme sa u Britt Mariinej sestry na večeru. So Synne Kristin sme hrali na klavíri a vyzerala opäť čulá.
Po príchode domov mala prísť moja nová kamarátka. Mari. Došla aj s mamou aj s jej kamarátkou Linneou. Prešli sme sa po okolí a nakoniec sme skončili u Mari doma. Britt Marie so Synne Kristin po chvíli odišla domov a ja som zostala. O chvíľu prišla aj tretia kamarátka, Kristin, a rozprávali mi o našej triede, ukazovali mi fotky a hovorili kto je zlatý a kto nie. Proste milé baby a zavolali ma s nimi na ďalší deň prejsť sa na nejaký kopec. Tak snáď sa so mnou nebavili z donútenia, uvidíme.

Read More

Druhý deň - Kostol

Na druhý deň ma moja hostiteľská rodina vzala do kostola. Mali novú pastorku. Camillu. Omša bola neskutočne dlhá a pre mňa nezáživná, keďže som nerozumela skoro nič. Ale tak aspoň som spievala, čo sa dalo pochopiť.
Odchod bol tiež veľmi zdĺhavý, keďže sa pri východe všetci podpisovali. Ako sme tak čakali, kým sa budeme môcť postaviť, počujem len že "Du er Aneta?" otočila som sa, lebo ma vždy poteší, keď niekto pozná moje meno a ja jeho nie. Cítim sa ako celebrita. Bol to brat mojej hostitelskej mami. Zoznámil ma ešte s poliakmi, čo stáli za mnou a nejakým pánom predomnou.
Náš vzťah so Synne Kristin tiež pokročil. Už chce aby som ju vždy držala za ruku a na oslave potom chcela na mne sedieť. To bola v podstate jediná pozitívna vec na tej oslave potom. Dostali sme takú tradičnú polievku. Bolo to strašne slané, plávala v tom slanina, mrkva a niečo žlté. Nehovorím, že to bolo najhoršie jedlo, čo som kedy jedla, ale od najlepšieho malo ďaleko. K tej slanej polievke sa jedla lokša so sladkým krémom a niečo, čo vyzeralo ako stvrdnutý papier, poliaty kávou. To bolo bez chuti a zjedla som toho najviac.
Po polievke nasledovala hodina príhovorov, z ktorých som nerozumela ani slovo, tak všetko bolo zaujímavejšie. No a po príhovoroch bol koláčik, na ktorý som sa tešila celý čas, a šli sme domov. Teda Helge ma ešte previezol po tej jedinej ceste čo tu majú po centre a šli sme domov.
Šli sme vybaviť study permit. Trebalo vyplniť online formulár. Ako inak, sa to nezaobišlo bez problémov, ktoré sa však rýchlo vyriešili.
Na večeru prišla Britt Mariina kolegyňa, ktorej sme predviedli moje nórske schopnosti, že si viem vypýtať čaj. Bola prekvapená a ja konečne hrdá.

Read More

Prvý deň v rodine

Moja hostiteľská rodina pre mňa prišla na 12:00. Aby sme sa im však vyhli, nás pod zámienkou prechádzky do mesta odpratali z cesty. Rodiny zatiaľ usadili do miestnosti a tam sa im venovali. Keď sme sa mi vrátili, povedali nám, že si máme sadnúť do vedľajšej miestnosti, aby sme ich prekvapili. Postavili nás k stene, ktorú po niekoľkých nekonečne dlhých minútach otvorili. Áno, presne ako v Pošte Pre Teba. Stáli sme tam my, študenti, a oproti nám stáli rodiny s papierovými cedulkami s našimi menami. Neviem ani prečo, ale bol to pekný a trochu emocionálny zážitok. Prvýkrát sme videli ľúdí, s ktorými strávime celý rok a zostaneme v kontakte celý život.
Každý si našiel svoju rodinu, chvíľu sme sa rozprávali a potom už hurá na obed. Čakala som teplé jedlo, no dostali sme len zvyšky z raňajok. Aj to malo svoje čaro. Po obede sa všetci vybrali domov a lúčili sa. Moja rodina ma vzala po ceste na zmrzlinu. Teda “softis“. To mi teda ale bola obrovská zmrzlina. Kopček ako moja ruka. Teda dlaň. Ale aj s prstami. To je fuk.

Potom sme už šli domov. Strašne zlatí sú a stále ten otec vraví ironické vtipy, presne ako vravela Mai Kristin a naša príručka, čo sme dostali.

Moja nová malá sestra sa ma zo začiatku najprv bála. Aj keď sme došli sa na mňa pozerala a keď videla, že som si to všimla, rýchlo sa schovala. Potom sa však uvoľnila atmosféra a Synne Kristin začala behať s vozíkom a naschvál narážať do vecí. Vždy sa pri tom pozrela na mňa, či sa smejem. Nosila mi svoje knižky a nakoniec ma prišla objať na dobrú noc. Taká je zlatá. Začínam si uvedomovať, že mám rada deti.

Máme aj mačku. Susi. Alebo Zuzi. Alebo Suzi. Je veľmi pekná, dlhosrstá, ale dosť rýchlo vie maznanie zmeniť na agresívnu hru, tak neviem ako to zvláda s malým dieťaťom. Inak je však veľmi výrečná a rada príde na zavolanie a mazná sa.

Dostala som svoju vlastnú izbu. To som nikdy nemala a je to trochu nezvyk. Ale prvú noc som zvládla dobre. Je tu len trochu zima. Ale tak buď si zvyknem, alebo sa naučím používať ten prenosný radiátor. 

Read More

YFUka 2015

Tak som to prežila. Let do Osla bol môj prvý let, kde som bola sama za seba. Pamätám si, ako som si vravela aj niekoľko mesiacov dopredu, že ja nebudem mať „Homesickness“, však som samostatná a zvládnem to. No rozplakala som sa už pri nastupovaní do lietadla...

Ale let bol v pohode. Sedela som vedľa milého pána z Iránu, čo mi rozprával, že má v Bergene deti a ide ich pozrieť. Síce som sa ku koncu znova rozplakala, ale to už preto lebo som sa bála čo sa to deje s lietadlom, tak sa mi ten pán snažil vysvetliť svojou lámanou angličtinou a posunkami, že sa len vysúvajú kolesá.

Na letisku mi namiesto kufru prichádzala panika. Bála som sa, že mi ho stratili. Nakoniec sa vynoril medzi poslednými. Pri východe ma čakala YFU dobrovoľníčka a s nórmi, čo sa vrátili a francúzmi sme šli do Hønefoss. Tu nás čakal už zbytok študentov a ešte sme čakali na nemcov a južnú ameriku.

Každý sme dostali kartičku s kajinou odkiaľ sme, v ktorej sme skupine a programom

Musím povedať, že program mali premyslený a zábavný. Jedine ma trochu mätie, že sme skoro na každú aktivitu v inej skupine.

Rýchlo sa ukázali rôzne povahy a roztriedili sme sa na skupinky. Ja sa zdržiavam s Američankou a Švajčiarkou. Dobre sa s nimi komunikuje a nepotrebujú veľkú spoločnosť. No vo štvrtok sme museli prezentovať svoje krajiny, kde sme sa my, čo sme len jeden kus z krajiny spojili a spravili porovnanie naších krajín (Slovensko, Maďarsko, Švajčiarsko, Uruguay, Poľsko, Turecko, Litva, Japonsko, Thajsko). Poviem vám teda, dať dohromady toľko ľudí, čo polovica nerozumie, čo hovoríte, to bola výzva. A keď sme to mali spravené, nás jeden litovský vlastenec zradil a namiesto typického jedla povedal celú históriu svojej krajiny a púšťal si videá. Áno, ak si sa sem niekedy dostal a preložil si tento článok, Jonas, stále sa hnevám. Okrem Jonasa sme to všetko zvládli a zožali nečakaný úspech.

Ďalej nám rozprávali o pravidlách yfu. Ako každému správnemu teenagerovi mi v hlave zostalo, že sex. Nóri sú veľmi zvláštni. Čakala som, že to bude zakázané a trikrát preškrtnuté. A jediné, čo nám povedali bolo, že nemôžeme otehotnieť a spôsobiť tehotenstvo a že nám ešte pošlú webovú stránku, kde sa dajú kondómy zohnať zadarmo poštou... Všetci boli nadšení, keď ani nevedia, ako sa povie sex po nórsky.

Ďalej musím poznamenať, že je tu ozaj zima. U nás, čo nie je pod 35 stupňov, a tu zrazu prídem a že max 20. Už som aj prechladla. A kto povie, že to v lete nemôže byť také strašné ešte nemusel v Nórsku v lete vyliezť v noci spod teplého paplóna a ísť na záchod. 

Dnes o 12:00 pre mňa príde rodina a naobedujeme sa spolu. Tí, čo museli za svojou rodinou letieť museli vstávať veľmi skoro, len moja spolubývajúca zaspala a zobudila sa až na môj budík, tak musím po nej upratať posteľ. Ale čo by som ja, dobrá duša, nespravila pre holanďana v núdzi?
Lúčili sme sa hromadným objatím, no stále s vedomím, že sa všetci s januári vidíme znova...

Read More

Balím sa! (+ užitočné rady)

Postupne s blíži ten veľký deň môjho odletu a teda mama rozhodla, že je najvyšší čas pretriediť moju kopu oblečenia a nejako to poskladať do jedného kufra s maximálnou hmotnosťou 23kg. Nebola to najjednoduchšia úloha. Bolo príšerne teplo a do našej malej izby sme sa natlačili štyri (prišla pomáhať - pozerať sa - babka).

Po skontrolovaní predpovede počasia na august sme vyhodili pár letných vecí a vymenili ich za zimné. Stále však moje topánky zaberali väčšinu kufra. Tak sme na to šli takticky a cestovať budem v turistických, najťažších topánkach. Ja viem, je príšerne teplo. Nemyslím si, že to moje nohy prežijú bez ujmy, ale keďže táto brilantná idea sa mojej mame páčila a hneď ma pochválila, nebolo už cesty späť. Do príručnej batožiny som si zbalila plátenky a za odmenu si kúpim cukríky. Snáď nebude nikomu vadiť, keď sa v aute cestou do Viedne vyzujem. Predsa len, je to môj veľký deň.

Aby sme ešte trochu rozložili váhu som (vraj) turistickú bundu a sveter hodila do príručnej batožiny. Neviem si predstaviť, ako zima mi bu prílete bude. A aj v lietadle býva nepríjemne pustená klíma.

Stále pribúdali nové a nové "užitočné" veci a všetci sme začínali mať strach, že kufor nebude spĺňať váhový limit. Keďže nemáme doma poriadnu váhu, nemali sme si to ako overiť, tak sme dnes kufre zaniesli n letisko a dali si ich odvážiť. Bolo napäté ticho a hlas znudeného brigádnika pri váhe prerušil môj spontánny výkrik nadšenia keď nám oznámil, že kufor váži 22,4kg. Príručná batožina, ktorá má vážiť max 8 kilo vážila síce 10, ale notebook šupnem do ruksaku a je po probléme. Takže mám úspešne zbalené a už len túžobne a zároveň v obavách očakávam stredu ráno.

RADY NA BALENIE SA (ja, yfu, moja super mama...)

1. Zoberte si farebný kufor, netradičný, za prvé, aby ste si ho na letisku poznali a za druhé, aby vám ho niekto len tak nezobral, že sa pomýli on. Ak nemáte farebný kufor alebo peniaze na nový farebný kufor, môžete si ho len polepiť nálepkami a rôzne označiť
2. Označte si kufor ADRESOU RODINY(!). Chcete predsa, aby sa ku vám kufor dostal čo najskôr. A teda aby ste nemuseli čakať ešte dvakrát toľko, kým vám ho pošlú domov a mama z domu do krajiny, napíšte adresu rodiny.
3. Vložte do kufra papierik s adresou rodiny. Nemôžete vedieť, či sa nestane niečo nečakané, čo vám odtrhne vysačku s adresou (ako napríklad že nejakému plecháňovi sa bude páčiť vaša vysačka a vezme si ju). A keďže máte v kufri polovicu svojho majetku, bolo by blbé ho stratiť.
4. Čo sa nezmestí do kufra, pošle sa poštou. Aspoň otestujete, za ako rýchlo dôjdu darčeky na Vianoce.
5. Odvážte si kufor pred odletom. Je omnoho lacnejšie zaplatiť 50 centov na letiskovej váhe ako neviem aké ťažké peniaze pri platení nadváhy. Radšej deň vopred zistite, koľko máte nadváhu (teda váš kufor) a vyložte nepotrebné veci. Dáte ich mame a ona vám ich pošle.
6. Zistite si, či si môžete zobrať do lietadla kabelku (tašku na notebook...). 
7. Strčte niečo do každej diery. V kufri. Ak je niekde diera, verte mi, že sa nájde niečo, čo sa do nej zmestí. Lak na nechty, pilník, antiperspirant, voňavka, hocičo. Lebo zbaliť sa do jedného kufra na rok je riadna výzva, tak využite každú štrbinku
8. Niečo na pripomenutie domova. Bude ozaj príjemné, keď budete smútiť za domovom, mať si čo pomojkať a pospomínať, poprípade sa vyplakať. Ak máte plyšáka, je to úplný ideál.
9. Fotky. Určite si dajte vytlačiť aspoň jednu alebo dve fotky rodiny a kamarátov. Verte mi, je to pekná a ľahká spomienka na domov. 
10. Berte batožinu tak, aby ste si ju vedeli sami odniesť. Nemôžete očakávať, že vás tam budú čakať nosiči a limuzína. Čo si pobalíte, si musíte aj odniesť.
11. Hudba do lietadla. Záleží aj podľa toho, koľko letíte, ale na taký Nový Zéland aj celý deň, ak nie dva, dlho sa čaká na prestupy, nebodaj vám ešte niečo utečie. Vtedy sa môžete už len schúliť do klbka a plakať. Určite to však bude lepšie s Celine Dion
12. Darčeky pre rodinu. Ak nechcete vyzerať ako nevychovaní barbari zo zaostalej krajiny, bude pekné na začiatok dať rodine darček. Stačí tradičná kuchárka po anglicky, alebo pre deti nejaká bábika z úľuv a podobne. Rodina o vás nadobudne lepší pocit a možno vám tiež niečo daruje.
13. Neberte si knižku. Idete na študijný pobyt a učiť sa nový jazyk. Radšej si kúpte tam nejakú v jazyku ktorý sa učíte. Brať si knižku po slovensky je len zbytočná záťaž navyše.
14. Vybaľte svoju mačku
    

Read More