nedeľa 27. septembra 2015

Opekačka à la Nórsko

Tento posledný štvrtok pred prázdninami sme sa z teselnej vybrali na celodenný výlet “za roh“ do lesa. Cesta zo školy len taká po hodinka, ani nepršalo. Ešte som úplne nevedela, čo budeme robiť, len som mala v ruksaku marshmallows a drevo podľa pokynov mojich spoluskupinovníčiek Mari, Kari, Anne a Anny. Keď sme dorazili na niečo, čo by sa dalo nazvať čistinka, mali sme si vybrať každá skupinka miesto a založiť oheň. To ma tiež celkom prekvapilo, že nechajú študentov len tak založiť oheň, dokonca cca 10 skupiniek a bez dozoru. To by sa u nás nestalo...
Samozrejme, nóri majú výstroj do každého počasia, takže sa nestalo, že by niekto prišiel s kufrom (viď. Saška). Mali kopu zápaliek, podpaľovače všetkých druhov, termo oblečenie, nepremohavé budny, topánky jak keby šli liezť na Mount Everest, dobre že nie ozaj aj horolezecké laná, ale oheň by zakladali na veľkej kope suchých vetvičiek. Keď som podotkla, že by sa to nemuselo skončiť dobre sa síce s frflaním, ale Mari presunula inam a začala skladať polienka, čo sme doniesli. Anna mala kopu novín, tak ich začala aj hneď hádzať do “ohniska“. Pre istotu tam nasypala aj celú krabičku zápaliek a zapálila. Ako inak, sa zapálili len noviny a veľké polená nechytili. Až po niekoľkých pokusoch pochopili, že potrebujeme aj tie malé suché vetvičky, ktoré tak usilovne vyhádzali. Oheň bol veľmi provizórny a každú chvíľu zhasol. Dosť sa z neho dymilo a ešte aj začalo prsať. Všetky nadávali, ako na nich stále šiel dym, tak som im povedala, že dym ide za krásou, čo ich potešilo, ale stále ich z neho štípali oči.
Ako prvé sme si robili pinnebrød. Keby ste si to nevedeli predstaviť, je to niečo ako trdelník na paličke a robí sa v ohnisku. Ako som už spomínala, v opekaní neboli moc zdatné, takže to strčili do ohňa. Akože úplne do ohňa. Takže to mali zvonka čierne a zvnútra surové.
Potom sme mali syrový sandwich. Lenže mňa saozrejme nenapadlo si zobrať alobal, tak som musela použiť ich, už použitý. Takže som mala pekne čierny sandwich a ešte do večera keď som si grgla som cítila dym.
Ako posledný chod sme mali s’mores. To je niečo akože keksík, čokoláda, marshmallow a keksík. To jediné mi napravilo chuť. Po jedle sme sa mali celá 2.STB stretnúť a mať test z otázok, čo sme mali navzájom spraviť. Keď už bolo 11:25 sa Ingrid Marie a Mari chceli vypýtať, aby sme stihli autobus 11:55, lebo ďalší ide až 15:35. Učiteĺ povedal, že to aj tak nemáme šancu stihnúť, že máme počkať. Tak sme čakali. Skončili sme 11:40, a ony sa rozhodli, že sa to ešte oplatí vyskúšať, tak sme utekali. Cez les, dolu do mesta, cez celé mesto, ale mali sme šťastie, lebo šoféroval ten najmilší šofér a zastavil nám na zastávke, kde sme na neho mávali ešte pred Gol Skysstasjon.

Taká bola teda moja prvá opekačka s mojou triedou. Oheň, jedlo a akcia.



0 komentárov:

Zverejnenie komentára