Tento posledný
štvrtok pred prázdninami sme sa z teselnej vybrali na celodenný výlet “za
roh“ do lesa. Cesta zo školy len taká po hodinka, ani nepršalo. Ešte som úplne
nevedela, čo budeme robiť, len som mala v ruksaku marshmallows a drevo
podľa pokynov mojich spoluskupinovníčiek Mari, Kari, Anne a Anny. Keď sme
dorazili na niečo, čo by sa dalo nazvať čistinka, mali sme si vybrať každá
skupinka miesto a založiť oheň. To ma tiež celkom prekvapilo, že nechajú
študentov len tak založiť oheň, dokonca cca 10 skupiniek a bez dozoru. To
by sa u nás nestalo...
Samozrejme, nóri
majú výstroj do každého počasia, takže sa nestalo, že by niekto prišiel s kufrom
(viď. Saška). Mali kopu zápaliek, podpaľovače všetkých druhov, termo oblečenie,
nepremohavé budny, topánky jak keby šli liezť na Mount Everest, dobre že nie
ozaj aj horolezecké laná, ale oheň by zakladali na veľkej kope suchých
vetvičiek. Keď som podotkla, že by sa to nemuselo skončiť dobre sa síce s frflaním,
ale Mari presunula inam a začala skladať polienka, čo sme doniesli. Anna
mala kopu novín, tak ich začala aj hneď hádzať do “ohniska“. Pre istotu tam
nasypala aj celú krabičku zápaliek a zapálila. Ako inak, sa zapálili len
noviny a veľké polená nechytili. Až po niekoľkých pokusoch pochopili, že
potrebujeme aj tie malé suché vetvičky, ktoré tak usilovne vyhádzali. Oheň bol
veľmi provizórny a každú chvíľu zhasol. Dosť sa z neho dymilo a ešte
aj začalo prsať. Všetky nadávali, ako na nich stále šiel dym, tak som im
povedala, že dym ide za krásou, čo ich potešilo, ale stále ich z neho štípali
oči.
Ako prvé sme si
robili pinnebrød. Keby ste si
to nevedeli predstaviť, je to niečo ako trdelník na paličke a robí sa v ohnisku.
Ako som už spomínala, v opekaní neboli moc zdatné, takže to strčili do
ohňa. Akože úplne do ohňa. Takže to mali zvonka čierne a zvnútra surové.
Potom sme mali
syrový sandwich. Lenže mňa saozrejme nenapadlo si zobrať alobal, tak som musela
použiť ich, už použitý. Takže som mala pekne čierny sandwich a ešte do
večera keď som si grgla som cítila dym.
Ako posledný chod
sme mali s’mores. To je
niečo akože keksík, čokoláda,
marshmallow a keksík. To jediné mi napravilo chuť. Po jedle sme sa mali
celá 2.STB stretnúť a mať test z otázok, čo sme mali navzájom
spraviť. Keď už bolo 11:25 sa Ingrid Marie a Mari chceli vypýtať, aby sme
stihli autobus 11:55, lebo ďalší ide až 15:35. Učiteĺ povedal, že to aj tak
nemáme šancu stihnúť, že máme počkať. Tak sme čakali. Skončili sme 11:40, a ony
sa rozhodli, že sa to ešte oplatí vyskúšať, tak sme utekali. Cez les, dolu do
mesta, cez celé mesto, ale mali sme šťastie, lebo šoféroval ten najmilší šofér
a zastavil nám na zastávke, kde sme na neho mávali ešte pred Gol
Skysstasjon.
Taká bola teda
moja prvá opekačka s mojou triedou. Oheň, jedlo a akcia.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára