Po Vianociach zábavné prázdniny pokračovali. Tomasovi kamaráti sa rozhodli ísť s ním lyžovať do Hemsedalu v utorok, a ako inak, on si ma vzal so sebou. V utorok bol asi ten najhorší deň v týždni, ktorý si mohli vybrať. Bola hmla, plus osemsedačková lanovka nefungovala, takže bola obrovské rada na tú druhú zo spodu. Dali sme si asi dve kolá s Tomasom, kým sme našli jeho kamarátov. Samozrejme, videli, že je všade hmla, ale aj tak sme sa vytrepali na úplne najvyššie miesto kam sa dalo. Tam to bolo totálne mlieko. Ale akože úplne, Nedalo sa rozlýšiť, kde je obloha a kde zjazdovka. Bála som sa, lebo po chvíli mi už aj oni zmizli z dohľadu a keďže nikto iný tam nebol, nevedela som kade a chytala som záchvat paniky kým som nenašla to jedno dievča s ktorým sme tam boli. Pomaly som zišla dolu a v tichosti nenávidela celú moju partiu. Po jedle a teplom nápoji sa to však zlepšilo, len sa naša skupinka piatich ľudí zmenšila na troch. Čo mi vôbec nevadilo. Šli sme na Olaheisen. Padal veľmi zaujímavý sneh. Skôr by som to prirovnala k polystirénu a všetko bolo krásne zamrznuté s vrstvou bielej pokrývky, vďaka hmle, tak sa vo mne prebudila detská dušička a začala som vločky chytať do pusy a hrajkať sa s námrazou, čo si prebojovalo cestu do Åsmundovho srdiečka a konečne ma uznal za plnohodnotnú posilu pri lyžovaní, plus usúdil, že sa k sebe veľmi hodíme, lebo sme obaja detinský, čo Tomas zobral ako povolenie porozprávať mu, ako s ním v každú chvíľu, keď tam nie som, Helge rozpráva o pravidlách a "nenápadne" nás kontroluje a robili si z neho srandu. Tak ma tešilo, že aspoň sa chcel so mnou baviť.
Z Olaheisen sa chlapci púšťali na skoky v parku, ja som si tak plachtila medzi nimi a užívala si to bielo okolo mňa. Na jeden skok ma aj nahovorili, lebo to ani nebol skok, taký maličký kopeček asi 10 centimetrov vo vzduchu som letela, ale boli zo mňa unesení.
V stredu ráno sme sa vybrali do Nes. Mali sme s Tomasom naplánované korčuľovanie a bežkovanie. Tesne pred odchodom k nám do izby zasa prišla Mari. Neviem prečo, ale veľmi rada s nami trávi čas. Cítila som sa trochu blbo, tak som ju zavolala s nami. Strašne sa potešila a vzala Rikkiho. Korčuľovanie bolo v pohode, len bol sneh na rybníku, tak to bolo až také super. Tomas ma držal za ruku, lebo potrebujem oporu na takom hrboľatom povrchu, ale mi to zasa prišlo také blbé, že Mari tam len tak vedľa nás, tak som vzala jej ruku a šli sme pekne v trojici.
Bežkovať som už zvládala bez držania rúk. Len občas sa to stalo trochu náročnejším, hlavne hore kopcom. Mari dostala briliantný nápad - zapriahnuť predomňa Rikkiho. Tu je malá ukážka, ako to fungovalo.
Mari mala špeciálnu píšťalku na Rikkiho, lenže nanešťastie to nebola taká, ktorú ľudia nepočujú, tak nám ešte do večera pískalo v ušiach.
Večer sme sa vybrali bobovať. Ja, Tomas, Mari, Mette a Sindre. Robili sme kopu divných hadov a vždy to skončilo tak, že sa niekto vykotil, ale úprimne, takú srandu pri bobovaní sme ešte nezažila. Mette so Sindrem nás po chvíli opustili a tak sme sa len mi traja hrajkali v snehu jak deti. Mari je celkom agresívna, tak ma občas Tomas musel zachraňovať, ale stále by som si to zopakovala. Mari sa to tiež páčilo, mám pocit, že ma považuje teraz za svoju kamarátku, aj mi povedala, že sa k nim do rodiny hodím, lebo nie som úplne v poriadku.
Vo štvrtok som mala narodeniny. Uložila som sa teda ako zvyčajne v izbe, kde bývala Mette. Nespalo sa mi veľmi dobre. Vďaka tým snehovým radovánkam som ochorela. Finálne som sa však zobudila o pol ôsmej, keď mi do izby v raňajkami do postele došiel Tomas a Tore s Hilde stáli v pozadí, spievali a mávali nórskou vlajkou. Musím povedať, že vtipnejšie, ale zároveň úprimné zobudenie som ešte nezažila. Dostala som darček od Tomasa - star wars papučky - a zjedla si palacinky a koláčik.
Priznávam, že som si ešte na chvíľu ľahla (tri hodinky), lebo sme šli aj celkom neskoro spať. Dostala som druhé raňajky do postele a počas toho skypovala so Simčou a Romčou, ktoré sedeli v kaviarni spolu. Tomas sa stále rád pýši tým, že vie povedať ahoj, tak aj tentokrát pozdravil, na čo sa ony začali smiať. Potom sa Tomas zdvihol, že musí na 15 minút odísť, čo mi nevadilo a ďalej som sa venovala skypovaniu, kým nedošla Mari a ony začali komentovať jej ryšavé vlasy a to, že nevidela Harryho Pottera. Mari - prirodzene komunikatívna - došla do izby a skypovala chvíľu so mnou. Potom prišiel Tomas s ružami, na čo sa ma baby rozhodli už opustiť, lebo aj tak sme šli za ďalším prekvapením, ktoré mi nachystal. Obliekli sme sa a odviezol ma k jeho ujovi a tete, kde už na nás čakali so saňami a koníkom. Teta nás previezla po okolí. Vraveli niečo v tom zmysle, že vyskúšame novú cestu a potom povedala, že je dobré, že nerozumiem. Bolo to veľmi pekné, cítila som sa ako Popoluška.
Keďže som sa necítila dobre sme potom už len pozerali film do večere. The Mist. Chvíľu pred večerou došla Britt Marie so Synne Kristin s priskavkami. Poriadne ju naobliekala, aj keď sme šli len tunak pred dvere.
Na večeru došla rodina vrátane Kristiane, Selmy a Eliasa. Mali sme moriaka. To sa tu tradične je na Nový Rok. Bolo to celkom v pohode. Lepšie ako vianočná večera. Pustili sme sa do Fast and Furious maratónu. Nás ženy to moc neuchvátilo a Tomas uznal, že to nemusí znova vidieť, tak sme šli inam. O chvíľu nás zavolali na Pakkeleik. To bolo celkom zaujímavé. Všetci sme si posadali okolo stola. Uprostred bol balík, palčiaky, hracia kocka a príbor. Komu padla šestka si musel čo najrýchlejšie dať palčiaky a príborom otvárať balík, zabalený v asi siedmich vrstvách papiera. Obsah si mohol nechať ten, kto ho otvoril kompletne ako posledný.
Po tejto hre sme mali dezert a už len čakali na polnoc a šli sa stretnúť so susedmi k poštovým schránkam. Púšťali a pozerali sme sa na ohňostroje dobrú hodinu. Bolo to veľmi pekné. Mali sme aj fakle, prskavky a veľa ľudí v okolitých horách púšťalo ohňostroje. Veľmi pekný koniec rok a začiatok nového...
Prázdniny sa však ešte neskončili. V piatok sme sa vybrali s Rikkim na túru do hôr a odtiaľ sa až z vrcholu, skoro priamo domov pustili na sánkach, večer sme zasa šli na večerné lyžovanie, kde bola otvorená len jedna lanovka, tak sme to po dvoch jazdách vzdali a šli domov. Pokúsili sme sa spraviť halušky, ale radšej by som ten výtvor nekomentovala... V sobotu sme sa opäť vybrali na svah. Sa tu tým proste žije. Stále bola trochu hmla, ale menej a snežilo. Dokonca sme boli výchovnou pomôckou pre jednu pani s malou dcérkou na snowboarde, ktorá kričala, že ona to zvládne sama, tak mamička ukázala na nás, že "On ju tiež drži za ruku keď idú z lanovky, aj ja môžem teba"
Najprv sme sa púšťali po rôznych miestach mimo zjazdovky, kde som ja so svojou šikovnosťou niekoľkokrát zapadla do snehu, že ma musel Tomas loviť a potom sme sa vybrali do toho parku. Na večer tam už bolo menej ľudí a vybudovaný je zatiaľ len ten park, kde aj deti sú dovolené lebo keď nejdeš moc rýchlo ani neskočíš. Tak sme si to s Tomasom skúšali. Aj na tie "rails" ma presvedčil. Celkom mi to šlo, i keď si zo mňa Tomas ešte celý večer robil srandu a pri každej príležitosti mi povedal, že mám niečo robiť so zavretými očami, tak ako som skočila. Poslednýkrát keď som šla na ten rail či jak sa to po slovensky vlastne, tak povedal, že bude len stáť vedľa mňa, nie ma držať. Ako, žiaden problém, jedine, že on si myslel, že žartujem alebo čo, keď som mu povedala, že padám, tak som sa tam vysypala a udrela sa, ale nič vážne, viac utrpela moja pýcha. A potom ešte viac, keď som tam ležala a jeden chlapec sa musel hodiť o zem aby cezomňa neprešiel, lebo ma pôvodne nevidel. Tak sme sa vybrali domov. Vlastne už aj rezort zatvoril, tak sme nemali na výber. Volala nám však Britt Marie. Helge mal autonehodu a je v nemocnici. Nič vážne, ale ona ide sa ním, tak so Synne Kristin spíme v Nes. Zasa. Pobalili sme si teda veci a došli na večeru do Nes. Spravili sme zemiakové placky. Tie chutili tak ako mali, i keď sme trochu zadymili ovzdušie...
Dnes sme vzali Synne Kristin na sánky s nami. Chvíľu trvalo, kým sme našli správnu polohu aby jej nepadal sneh to očí, ale potom to už bolo v poriadku, len nechcela ísť tak ďaleko, tak to bol krátky výlet. Po našom výlete sa na výlet vybrali aj Tore s Hilde, takže sme zostali so Synne Kristin sami. LENŽE Tomas ešte na hodinu a pol zmizol robiť dačo s autami, tak ja som sa starala o Synne Kristin. Bolo to veľmi milé. Pozerali sme Pippi, papali keksíky a ovocie a "kose seg" v posteli. Zvykli sme si už na seba tak veľmi, že ani rodičia jej nechýbali a užili sme si "babskú jazdu".
Tieto prázdniny boli úžasné, škoda, že už tak rýchlo skončili. Jedinú vec, čo by som pridala bola moji kamaráti a rodina zo Slovenska. Ale určite neľutujem, že som tu strávila sviatky.
