Helmax

Tento víkend sa tak isto konal Helmax. Stretnutie kresťanskej mládeže v Goli. Organizovala to Britt Marie, takže ma samozrjeme očakávali a aj keď som odmietla, za každú cenu ma tam chceli dostať, takže tam pozvali Tomasa a keď povedal, že príde mi oznámili, že ide Tomas, že by som mohla aj ja. A že bude taco a koláče. Tak som šla. Veď prečo nie?

V sobotu ráno Britt Marie robila mäso na taco a o 14:00 sme odišli do Nesbyenu, kde mňa mala vyložiť u Hilde a Synne Kristin u svojho brata, lebo Eliasa chcela zobrať na Helmax.

O cca pol siedmej sme sa pozbierali siedmi mládežníci v Tomasovom aute (on, ja, jeho sestra Mette, ich sesternice, Elias- ich bratranec, ich sused a ešte niekto koho si nepamätám) a šli do Golu. Tomas po ceste zistil, že on vlastne nevie kde to je, ale nakoniec sme to našli. Vylodili sme sa a šli dnu. Mne samozrejme nikto nepovedal, že si treba kúpiť lístky. Človek by čakal, že vstup do kostola je zadarmo... Tak Tomas zaplatil za dvoch a šli sme sa usadiť. Boli sme stôl s najstaršími účastníkmi (Tomas, Mette a Stine), ešte si k nám potom prisadla niekoho babka.

O siedmej to Britt Marie otvorila krátkym príhovorom, pravdilami a tým, že v akom poradí si máme ísť zobrať taco. Čiže áno, začali sme tacom. Asi som to ale trošku prehnala a nebolo mi moc dobre. Prešla som však celým večerom bez väčšej ujmy na zdraví. Po tacu sme mali pauzu asi 5 minút a moja spoločnosť chcela ísť na vzduch aj keď mrzlo. Tak sme šli. Eliasova mama otvorila dvere a zbadala nás tak na mňa začala niečo po nórsky rozprávať. Ja som sa len usmievala, na čo sa začali smiať všetci ostatní a potom aj ona, keď si uvedomila, že nerozumiem. Ale hovorila, že mám dávať pozor nech Tomas neujde no.

Tak sme sa po 5 minútach vrátili dnu a mali sme spievať. Najprv nórsku pesničku, potom anglickú a potom spievali dve dievčatá dve pesničky. Po nich mal Helge príhovor o nádeji, čo ma prekvapilo, že som rozumela fakt skoro všetko.

Nasledovali hry. V tom som mala trochu chaos. Asi to bolo aj tým, že som nerozumela a aj tým, že ma to vôbec nebavilo. Opäť sme hrali hru, že dostaneš papier s niečím výnimočným a máš zháňať podpisy od ľudí, čo to robili. Za mnou chodili ľudia len že som žila v zahraničí... Ale tak Tomas mi poprekladal, čo čo znamená a našla som pár ľudí.

Ďalšia hra bola, že sme sedeli na stoličkách a jeden bol v strede a mal povedať opäť niečo a tí čo to robili sa mali vymeniť. To som zasa nerozumela, tak som sedela celý čas. A aj to, čo som rozumela som sa nepostavila, lebo som nechcela rikovať, že budem v strede.

Táto ďalšia bola tiež divná. Úprimne, pochopila som asi na tretíkrát, čo sa robí a každý sa mi snažil vysvetliť, čo robíme, len sa mi to ozaj nechcelo hrať. Že sme sa mali pozerať niekomu na topanky a ak sme si pozerali navzájom na topánky sme si mohli sadnúť. Blbosť. Tak mi Britt Marie len povedala, že si mám sadnúť, že je to náročné. Chavabohu.

Posledná hra bola lepšia. Asi najlepšia z nich. Dostali sme slamku každý a mali sme ju len jedným prstom držať so susedom. Takže sme vytvorili kruh. Potom sme dostali rôzne úlohy o tom, čo máme robiť. Prvé bolo  chodiť dokola. Pri tejto aktivite mi Helge vybral z vrecka mobil, lebo si myslel, že mi to spadne. Ale nespadlo, tak som mu len venovala šakerdý pohľad a šla ďalej. Aj kľaknutie aj dotknutie sa nosom zeme som prežila, ale potom nám to s Eirikom spadlo, tak som si sadla a šla po mobil. Ako sa tak na to teraz pozerám, Helge mal zo mňa veľkú srandu v ten večer. On zo mňa v poslednej dobe stále má veľkú srandu...

Mali sme kvíz. Našťastie v tímoch tak som nemusela nič robiť, vlastne tá babka nám povedala obpoveď na všetko. Najlepšie meno mal tím Jesus Quiztus. Ako to ma úplne dorazilo. V dobrom. Myslím, že sme nakoniec skončili druhí alebo tretí.

Dostali sme ďalšiu pauzu a, ako inak, sme šli von. Ja som sa už úplne klepala, Mette tak isto, tak navrhli že sa objímeme ako tučniaci. Lebo by nebolo jednoduchšie prejsť dva metre a ísť dnu. Ale aspoň som zistila, že Mette ma má rada. Veď predsalen, kto by objal niekoho koho nemá rád? Čo mi zdvihlo náladu.

Mali sme koláč. A zmrzlinu. V Nórsku jedia veľa zvláštnych vecí ale čipsy so zmrzlinou??? Ale tak, ako nás v yfu učili, nie je to zlé alebo dobré, iba nové. I keď som si radšej nedala...

Po zmrzline som sa už moc nesústredila. Bola som unavená a nebolo mi moc dobre. Viem len, že sme šli domov o jedenástej, lenže sme rozvážali všetku tú mládež, tak sme došli do Nesbyenu asi o dvanástej a o pol jednej sa nás Tomasov otec spýtal, či nechceme jesť... nie...