Za posladných dní sa toho viacej udialo. Prvá
novinka je, že chodím na futbal. Áno. Ja, čo neznášam futbal a nikdy mi
tento šport poriadne nešiel chodím na futbal. Ale treba podotknúť, že tak veľmi
na výber tu nie je. A futbal hrá veľa mojich spolužiakov, takže mi
pomohli. Jediný problém bol zohnať si veci. Topánky som zháňala niekoľko dní,
každý mi povedal že nemá, až nakoniec sa v noci u našich dverí
objavila mama Mari a doniesla mi jedny mojej veľkosti. Mucho mi darovala
ponožky a požičala šortky. Mohla som začať so svojou futbalovou kariérou.
Pred tréningom
nám dali jedlo. Nie som si istá, či to bola polievka s málo cestovinami
alebo cestoviny s veľa omáčkou. Každopádne som bola vďačná, keďže tu nemáme
teplý obed. Pršalo. Ale keď vravím že pršalo, myslím že totálne lialo. Bola som
mokrá akoby som vyšla zo sprchy. Však aj tie dva cícerky čo sú tu že vodopád teraz vyzerajú ako poriadny, dokonca až moc veľký vodopád. Ale nevzdávala som to a čoskoro som sa aj
trafila do lopty. Vyšla som z toho bez ťažkej ujmy na zdraví tak som bola
nadšená.
Ale aj včera bol
zaujímavý deň. Najprv som sa o piatej ráno rozplakala, že nemám kamarátov.
Potom som sa dala dokopy a našla konečne džem, tak som si dala brunost. Aj
do školy. Na angličtine sme robili zaujímavú vec. Boli sme v jazykovom
laboratóriu, kde sme dostali slúchadlá s mikrofónom a sami sebe
čítali a potom to spätne počúvali. Učiteľka nás potom aj náhodne
popárovala. Bolo to prvých pár sekúnd trápneho zisťovania koho počujeme
v slúchadlách a potom sme robili spoločne cvičenia. Ja som bola
s Håkonom. Jediných chalanom ktorého mám rada, že sa so mnou aj baví. To
som bola fakt rada. Tak isto mi aj napísala moja nová kamarátka Cecilie,
s ktorou som išla v pondelok v autobuse a celkom sme si
sadli. Takže môj deň už nebol plný smútku z toho, že nemám kamarátov. Håkon
sa dokonca ponúkol, že mi pomôže s nórštinou. Učili ma ju všetci spolu cez
obednú prestávku a strašne boli nadšený, keď som to všetko vedela
zopakovať, i keď som im nepovedala, že ma učili už veci, čo viem.
Tak isto som sa dozvedela, že potrebujem nové potvrdenie
od školy. Už štvrté. Tak som sa na vlastnú päsť vydala do Kiwi na druhej strane
ulice a kúpila pani sekretárke čokoládu za 4 eurá a dokonca som
zvládla zaplatiť kreditkou.
Dnes sme mali
telesnú. Samozrejme, prečo by som si ja nemala zabudnúť tenisky? Ale zavolala
som Britt Marie, lebo dnes išla do prace v Gol. Takze sa mi po prvej
hodine objavili na skrinke tenisky. Lenze samozrejme som mala len že šortky,
tak mi bolo chladno, kým sme začali behať. Behali sme dvanásťminútovku. Dala
som 2080 m. Neviem, či je to dobre alebo zle, ale skoro som umrela. A ešte
som aj vyzerala hrozne a bola som spotená a nemohla som sa
osprchovať, lebo som si nevzala uterák, keďže som zabudla, že máme telesnú. Ale
skončili sme skorej o pol hodinu, keďže sme si to zabehli a potom už
boli všetci unavení a mokrí. Vravela som, že je tu dosť iný spôsob
vyučovania. Ako učiteľov oslovujú krstným menom, telesnú majú všetci z ročníka
spolu a ako je tu uvoľnená atmosféra. Netrvalo mi dlho si na to zvyknúť.
Na hodinách si robím čo chcem, kľudne si môžem pustiť hudbu popri práci a baviť
sa so spolužiakmi. Okrem toho, že nerozumiem. To mi bude asi chýbať.
Po telesnej som si zašla do knižnice. Požiadala som o jednoduchú knihu a dostala som tri knihy a dva filmy. Veľmi milá pani. Po dnešnom tréningu si budem asi trochu čítať.
P.S.
Došiel za mnou učiteľ nórštiny, že budeme mať jednu hodinu nórštiny pre začitočníkov za týždeň od pondelka. Na to sa teším.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára