Bola som v škôlke!

Predvčerom som obdržala zúfalý telefonát od mojich hostiteľských rodičov, čí môžem po škole vyzdvihnúť Synne Kristin. V prvom momente ma zaliala panika a samozrejme, že som sa bála však ja tej malej nerozumiem. Ale nemala som moc navýber, tak som si začala zisťovať, kde mám vystúpiť. Každú mi povedal niečo iné, tak som sa rozhodla porozprávať s vodičom. Najprv som však musela odvoliť v škole. Nechápala som, načo mi volíme nejaké politické strany, keď ešte nemáme 18. Potom mi však bolo povedané, že to je len prieskum a nič to neurčuje. To sa mi uľavilo, lebo ani neviem koho som volila.

Ďalej som sa dozvedela, že z toho potvrdenia treba vlastne poštou poslať originál. Lebo nemám dosť starostí. Ale teda som to vzala zodpovedne a začala hľadať obálku, dnes pohľadám poštu a nabudúci týždeň to možno aj odošlem.

Tesne pred odchodom sme mali ešte Marketing a Leadership. Šli sme von do prírody prezentovať to, čo sme si mali pripraviť minulú hodinu v skupinách. My sme mali divízne organizácie. Nejaká baba začala plakať a smrkať, lebo bola alergická snáď na všetko, ale inak pekná hodina, ešte aj svietilo slniečko.

Z hodín sme mali zauimavú ešte angličtinu, kde Gunhild chýbala, lebo má chodré dieťa, tak nám suplovať Sigurd z nórštiny. Na moje prekvapenie však len prišiel, oznámil nám, že je chorá a že máme robiť zadania a odišiel. Zadanie bolo že ''Find “gangsta rap” lyrics from the USA and compare them to standard English in terms of vocabulary and grammar.'' Našla som, ale dať to už do normálneho jazyka bolo kompikované. NašŤastie internet je skvelá vec a existuje stránka, kde sú rapové pesničky preložené do normálnej reči. Ctrl + C, ctrl + V a mám voľno.

Poobede som sa teda vybrala po Synne Kristin. Spýtala som sa vodiča a on ma poslal do svojho autobusu, že tam ide. Samozrejme, že som sa pokúšaa vystúpiť o zastávku skorej, ale milú ujo a nepustil ma von. Takže som to bez problémov našla a Synne Kristin sa ku mne s nadšením vrhla. Vzala som jej veci ale objavil sa novú zádrhel. Čakali sme už 20 minút na taxikára čo nás mal vyzdvihnúť a on furt nikde. Ja už som nevedela ako zabaviť malú a bola som zúfala. Zavolala som Helgemu a on že mám ísť hore. Šla som hore a zasa sme čakali a nikto. Chcelo sa mi už plakať a Synne Kristin už aj plakala. Nakoniec sa ukázalo, že ten pán vôbec nešiel po nás ale čakal u seba doma čo bolo ešte ďalej po ceste ku Kiwi. Našli sme ho a on nás odviezol domov, kde som malej dala jesť. Najprv si pýtala jablko a potom chipsy. Nakoniec skončila so zmesou chipsov a jablka, ktorú si posypala parmezánom.