Blížil sa obed. Dnes som mala ísť s mojími novými
kamarátkami na prechádzku/túru. Samozrejme, čo by sa mne mohlo podariť opäť?
Mari sa necítila dobre, tak sme nešli nikam spolu. Ale Britt Marie nás vzala do
svojej kancelárie, kde sme si so Synne Kristin kreslili. Obkreslovali sme si
navzájom ruky. Teda ja. Ona sa len veľmi snažila, ale ja tak to nešlo. Keď sa
Britt Marie skopírovali súbory, šli sme nakupovať. Synne Kristin si tlačila
sama svoj vozík a veselo si tam nakladala, až nevládala a musela som
to prevzať ja.
Keďže sa zrušil výlet s Mari, rozhodli sme sa prejsť
k vodopádu. Bol to pekný výlet. Nórska krajina býva zväčša pekná. Ja som
si to užívala asi najviac. Jediná záťaž bola Synne Kristin, ktorá sa rozhodla
ísť sama pešo a štverať sa po všetkých kameňoch, tak sa náš výlet predĺžil
o polovicu.
Stretli sme pár turistov, pre ktorých bola potácajúca sa
Synne Kristin zábavná atrakcia. Keďže im sa už nechcelo ďalej a boli sme
tesne pred koncom, ja som si ešte pobehala po okraji vodopádu a spravila pár
fotiek. Najviac ma asi prekvapilo, že tam bol stále sneh. Samozrejme, nie všade,
ale na určitých miestach bolo kopu špinavého snehu, z čoho som ja bola
unesená. Tak isto Britt Marie vzala poháriky, že si môžeme napustiť vodu z vodopádu
čo ja som jej pila litre, taká som bola nadšená.
Neskôr, cestou späť sme stretli ovečky a všetko zavŕšili
prenikavým plačom Synne Kristin.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára