Prvý deň v rodine

Moja hostiteľská rodina pre mňa prišla na 12:00. Aby sme sa im však vyhli, nás pod zámienkou prechádzky do mesta odpratali z cesty. Rodiny zatiaľ usadili do miestnosti a tam sa im venovali. Keď sme sa mi vrátili, povedali nám, že si máme sadnúť do vedľajšej miestnosti, aby sme ich prekvapili. Postavili nás k stene, ktorú po niekoľkých nekonečne dlhých minútach otvorili. Áno, presne ako v Pošte Pre Teba. Stáli sme tam my, študenti, a oproti nám stáli rodiny s papierovými cedulkami s našimi menami. Neviem ani prečo, ale bol to pekný a trochu emocionálny zážitok. Prvýkrát sme videli ľúdí, s ktorými strávime celý rok a zostaneme v kontakte celý život.
Každý si našiel svoju rodinu, chvíľu sme sa rozprávali a potom už hurá na obed. Čakala som teplé jedlo, no dostali sme len zvyšky z raňajok. Aj to malo svoje čaro. Po obede sa všetci vybrali domov a lúčili sa. Moja rodina ma vzala po ceste na zmrzlinu. Teda “softis“. To mi teda ale bola obrovská zmrzlina. Kopček ako moja ruka. Teda dlaň. Ale aj s prstami. To je fuk.

Potom sme už šli domov. Strašne zlatí sú a stále ten otec vraví ironické vtipy, presne ako vravela Mai Kristin a naša príručka, čo sme dostali.

Moja nová malá sestra sa ma zo začiatku najprv bála. Aj keď sme došli sa na mňa pozerala a keď videla, že som si to všimla, rýchlo sa schovala. Potom sa však uvoľnila atmosféra a Synne Kristin začala behať s vozíkom a naschvál narážať do vecí. Vždy sa pri tom pozrela na mňa, či sa smejem. Nosila mi svoje knižky a nakoniec ma prišla objať na dobrú noc. Taká je zlatá. Začínam si uvedomovať, že mám rada deti.

Máme aj mačku. Susi. Alebo Zuzi. Alebo Suzi. Je veľmi pekná, dlhosrstá, ale dosť rýchlo vie maznanie zmeniť na agresívnu hru, tak neviem ako to zvláda s malým dieťaťom. Inak je však veľmi výrečná a rada príde na zavolanie a mazná sa.

Dostala som svoju vlastnú izbu. To som nikdy nemala a je to trochu nezvyk. Ale prvú noc som zvládla dobre. Je tu len trochu zima. Ale tak buď si zvyknem, alebo sa naučím používať ten prenosný radiátor.