Prvé lyžovanie

Po niekoľkých rokoch som sa opäť postavil na lyže. Nebolo to úplne plánované. Došla som na víkend do Nesbyenu, lebo Tomas mal vakt, tak nemohol on odísť z Nes. Bolo valentínske ráno a my sme nevedeli, čo robiť. Tore nám povedal, nech ideme na svah, ale nemala som so sebou snowboardové topánky, na čo nám Tore povedal, že mám vyskúšať lyže. Prečo nie? Našli sme mi lyžiarky. Boli moc veľké, tak som musela mať štyry páry vlnených ponožiek, ale zvládla som to. Chodilo sa mi trochu ťažkšie, popravde som sa stále nakláňala na ľavo a padala. To som ešte ani nestála na lyžiach... Došli sme na svah v Nes. Samozrejme, Tomas tam všetkých pozná, tak som sa cítila ešte trápnejšie a snažila sa splynúť s davom, ale malo to opačný účinok, lebo som začala chodiť menej opatrne a spadla, čo vám teda poviem je účinný pútač pozornosti, keďže tam nebolo tak veľa ľudí. Eirik s kamarátom sa pri nás pristavili a Tomas hneď začal rozprávať ako idem prvýkrát skúsiť lyže. Tí sa zasa hneď naparovali aké je lyžovanie jednoduché. Joj títo Nóri...
Šli sme ako prvý skúsiť detský svah, keďže už pri zapínaní lyží som nedobrovoľne ušla len s jednou na nohe, Tomas usúdil, že to bude tam jednoduchšie. Pri nastupovaní na vlek som sa vzpriečila, že som si to rozmyslela, tak ma Tomas len pretlačil cez turniket a povedal mi nech nevymýšľam. Prvú jazdu na vleku som zvládla. Nikto neprišiel k ujme. Na vrchu som si ale tiež povedala, že ja vlastne nechcem, tak ma postrčil, že nemám na výber. V rýchlosti (už som totiž šla dolu kopcom) mi vysvetlil, ako sa brzdí, čo mi stále nebolo jasné pri vleku, tak ma musel zabrzdiť on. Druhú jazdu to už šlo lepšie. Skoro ako profesionál. Na tretiu sa rozhodol ma zobrať na detský slalom medzi "vankúšové" prekážky. Samozrejme že moje slalomové schopnosti neboli na tejto úrovni, tak som len šla rovno dolu, ale s tým rozdielom, že som už zabrzdila pri vleku. Ako tak...
Štvrtá jazda bola moja posledná na detskom svahu. Tomas sa rozhodol, že mi to už ide moc dobre na detský svah (asi sa nudil), tak ma zobral na normálny, prečo nie. Najprv to nebolo úplne jednoduché. Svah bol v niektorých miestach užší a mne stále treba dlhšiu dráhu na zabrzdenie, tak som vletela rovno do lesa. Tomas sa spýtal, či to má brať akože chcem jazdiť v powder snow alebo ma má dostať von (áno, zasekla som sa v kope snehu). Každý krát som bola lepšia a lepšia. Akože vážne. Keďže nie som malé decko, viem si to v hlave spočítať a len som sa pozerala na ostatných a opakovala po nich, čo mi zaručilo, že môj pád do kopy snehu bol prvý a posledný (na svahu).

Bolo nádherné počasie, ale mrzlo. -16°C. Museli sme sa preto stiahnuť dovnútra na kakauko. Opäť sme stretli Tomasových kamarátov a kamarátky, už ma to ani neprekvapovalo, on tam doslova poznal každého. Pili sme si tak kakauko a rozjímali nad tým, aké je krásne počasie a zrazu za nami došiel nejaký chlapec, cca v mojom veku, nevediac, že rozumiem nórsky "Ahoj Tomas! Tak čo, si si zobral frajerku na lyže konečne? Je taká dobrá ako ty?" tu sa Tomas rozhodol si z neho vystreliť a začal hovoriť aká som dobrá na lyžiach a aké triky viem a podobne. Chlapec sa chvíľu pozeral na mňa, potom na Tomasa a nevedel, či má veriť alebo nie, tak sa spýtal, a keďže moja odpoveď bola nie a Tomasova áno, a on pozná Tomasa, len sa začal smiať a odišiel. Po kakauku sme samozrejme ešte pokračovali. Tomas ma zobral na stmší svah a tiež na skoky. Samozrejme, on si robil saltá a backflipy a podobne a ja som sa len pozerala, potom až na tie menšie ma zobral, ale musel ma držať za ruku a ja som odmietala ísť keď tam boli ostatní, lebo oni poznajú Tomasa tak sa nejdem strápňovať pred jeho kamarátmi.
Musím poznamenať, že deň som prežila bez ujmy. A bola to sranda. I keď bolo veľmi zima. Cítim sa ako profesionálny nór.