Večera bola o 18:00 a asi o 18:45 došla Britt Marie a oni. Takže keď sme dojedli lososa a dezert som si ja ešte sadla s nimi. Popravde som nemala od nich vysoké očakávania. Oboch som stretla už aj predtým, a vždy sa tvárili, akoby som im niečo spravila. Netešila som sa na to byť s nimi. Ale spravilo to radosť Helgemu s Britt Mariou.
Keď sa aj Elias najedol, šli sme na stretnutie mládeže. Kristiane na to ešte bola malá. To stretnutie vlastne nebolo nič moc. Len sme sa predstavili a hneď šli do konferenčnej sály. Tam sme boli všetci a hrali sme hru, že sme boli najprv na najnižšom leveli, to sme mali predstiarať, že jazdíme na bicykli, ďalej na mopede, ďalej na aute a posledné na traktore. Chodili sme medzi sebou a hrali kameň, papier, nožnice a kto už vyhral, keď bol na traktore mal prísť na pódium. Ja som tiež bola medzi nimi. Bolo nás už asi jedenásť, keď vyhlásili stop a začali dačo rozprávať, nepočúvala som moc. Po pár sekundách sa však ku mne rozbehla Britt Marie, že musí prekladať a spýtala sa ma, či chcem hrať v improvizovanom divadle. Moja reakcia bola až moc spontánna, lebo som povedala asi desaťkrát nie a ponáhľala sa dolu z pódia, čo pobavilo celú sálu. Oni teda hrali pedstavenie o Ježišovi. Po tom sme mali chvíľu voľno, kde mi teda Elias a Eirik, Eline a Hana (neviem ako sa píše jej meno) - Tomasovi bratranec a sesternice, tak som len tak sedela a pozerala, ako sa bavia dospelí, keď za mnou prišli dve dievčatá a hrali sme sa Ligretto. Bavili sme sa a rozumeli si, nevedeli, že ja nie som z nórska. Potom však prišla Britt Marie a začala na mňa anglicky, tak už sa potom báli viac so mnou baviť.
O deviatej sme mali ďalšie stretnutie, kde sme spievali a počúvali, ja teda moc nie, som moc nerozumela, ale trvalo to do niečo po desiatej. Eirik a Eline sa mi snažili ukázať, ktorú pesničku spievame, aj keď čísla poznám, chcela som aby sa o mňa zaujímali, tak som predstierala, že neviem, až na jednu pesničku, čo mi povedali zle, tak som ich opravila. Po tom stretnutí sme sa stretli ešte mi, mládež, a predstavili sme sa. Mali sme povedať svoje meno a nejakého hrdinu na to isté začiatočné písmeno. Ja som nevedela, tak mi dali Afroditu a šli ďalej. Na jednej strane ma teší, že to nebol Antman...
Potom bolo voľno a mohli sme sa hrať, ale ja som šla spať.
Ráno sa zobudili niečo pred siedmou a asi o siedmej sme šli na raňajky, lenže tie boli až o ôsmej, tak sme sa hrali hru gris, čo ma naučili a ja som ich potom naučila Ligretto. Trochu sme sa skamarátili. Papali sme spolu, boli sme prví a aj sme prví skončili, tak sme potom zasa mali kopu času do desiatej, kedy bolo zasa stretnutie v konferenčnej sále. Dovtedy sme hrali hry a naučili sme Eirika hrať Ligretto.
Stretnutie o desiatej nebolo zasa bohviečo, spievali sme a zasa rozprával dakto dačo, no po stretnútí nás mládežníkov zavolali a dali nám THE GREAT HERMON CHALLENGE. Bolo to asi 20 úloh za ktoré sme mohli dostať nejaké body a vyhrať čokoládu. Úlohy typu podrž niekomu dvere, daj cudziemu človeku kompliment atď.
Do obeda zostávala hodina a ja som nevedela, čo robiť, tak som si šla ľahnúť. Na obed som si dala len žemľu a potom som našla Daim koláč, to bolo fakt super. Keď sme sa najedli sme s Kristiane strážili Synne Kristin. Dala mi hrať piano tiles, kde som jej nahrala 700 dačo bodov čo potom každému hovorila. Vymenili sme si snapchaty a teraz, zlatá, spamuje ma 24/7. Včera chcela aby som ju naučila ako používať snapchat lenses, tak ešte viac mi posiela. A to som si myslela, že ma nemá rada. No ale predbieham udalostiam.
Poobede sme sa šli kúpať, keďže nebol sneh. Musím teda úprimne uznať, že bazén majú super. Veľmi pekný aj jednoduchý tobogán, aj hlboký na skákanie, lezackú stenu nad vodou, tunel s malými svetielkami ako hviezdy, no fakt páčilo sa mi. S Kristiane a Hanou sme boli v bazéne tri hodiny. zabávali sme sa, strašne zlaté dievčatká, potom sa pridala Eline a občas aj Elias s Eirikom, ale tí si tam robili vlastné skoky.
Hrali sme sa naháňačku, na morské panny a ja som sa cítila opäť ako v Bulharsku s tými malými šidlami.
Synne Kristin po chvíli objavila tobogán. Ak sme sa nespustili 20 krát, tak ani raz. Vždy chcela viac a viac a tak sme teda šli, mne to nevadilo. Najzlatšie bolo, ako ona každému kývala keď sa spustil a ako aj ona kývala keď sme sa my spúšťali. Ľudia sa úplne rozplývali nad ňou.
Keď už bolo dosť, pridala som sa zasa k dievčatám. Robili sme stále to isté, ale aj tak nás to bavilo, ani sa mi nechcelo ísť von, ale o šiestej sme mali večeru, tak som ich musela vyhnať von.
Na večeru sme mali kjøttkake, prekvapivo, so zemiakmi a zmrzlinu. Potom opäť stretnutie o siedmej a o deviatej. To bola zasa nuda. Popravde sme všetci po tom náročnom výkone v bazéne zaspali kým ten ujo hovoril. O štvrť na jedenásť sme sa zasa my mláďež zoskupili a šli vyhodnotiť súťaž, čo trvalo neskutočne dlho a ja už som chcela len ísť spať, čo som aj urobila a asi o dvanástej som sa dostala na izbu.
Ráno sme vstali o niečo neskôr, i keď sme na raňajkách zasa boli prví a po nich sa opäť nudili. Ale hrali sme Vildkatt. To je tiež celkom jednoduchá srandovná hra. Opäť stretnutie o desiatej, kde sme spievali a mali takú krátku omšu by som to nazvala, po ktorej som so Synne Kristin šla do "škôlky", lebo by som aj tak nerozumela. Tam som deťom dávala jedlo a pomáhala Synne Kristin. Jeden chlapček sa ma spýtal, či som Synne Kristinina "storesøster" a ja som nevedela, ako vysvetliť štvor ročnému decko kto je to výmenný študent, tak som mu len povedala áno a on spokojný s odpoveďou odkráčal. Najzlatšie aj tak bolo, keď jedno dieťa dostalo bublifuk do oka a keď sa spýtala, kto ešte, tak všetky zvihli ruky.
Potom Britt Marie s Helgem šli nakúpiť knihy a ja som viedla trápne konverzácie o tom kto som, čo som a čo tu robím. Niektorí si myseleli, že som opatrovateľka Synne Kristin a učím ju anglicky...
Obed nám zasa zabral vyše hodiny a potom som šla domov s Marinou mamou, lebo pre mňa nemali už miesto v aute.
Celkovo tento víkend hodnotím pozitívne. A myslím, že ma aj tie dievčatá majú rady. Eline mi pred pár minútami lajkla 20 fotiek za sebou aj 3 roky staré, Kristiane mi stále píše na snapchate a Hana, pretým ako sme odišli dobehla za Britt Mariou, že kedy odchádzame, lebo že sa so mnou stala dobrou kamarátkou a s nikým iným sa tam moc nebaví. Aj mi hovorila, že sme super kamarátky a podobné veci. Zlaté, som sa cítila žiadaná. Vlastne ešte stále cítim, a aj sa celkom teším, keď ich stretnem znova.
Toto je výhľad z okna pri raňajkách.
A toto je jedno z vystúpení sobotňajšieho večera
0 komentárov:
Zverejnenie komentára