Tretí deň - Mám nové kamarátky

Ráno sme šli do školy. Nie na vyučovanie, ale na stretnutie s riaditeľom. Celkom som sa tam tešila. Škola je tak trištvrte hodinu od domu. Je fakt pekná. Moderná. Nie ako naša (pritom má tiež ťé rokov). Toto skôr vyzerá ako americká škola. Bola som ozaj nadšená ako to vyzerá. No a potom prišlo to, že predmety, ktoré som chcela boli plné. To ma dosť zasiahlo. Do školy som sa ozaj tešila a teraz musím chodiť na predmety, ktoré ma vôbec nebavia. Dala sa tam dať aspoň biológia, ale aj to mi tvrdili že bude moc ťažké, a že tam Mari nechodí a podobne. Tak ale ja som si tvrdohlavo stála za svojim. Uvidím, ako to pôjde.
Ďalej mi začali všetci tvrdiť, že nemám šancu prejsť, ak budem známkovaná. Ale ja musím byť. To sa mi chcelo plakať. Prečo si všetci myslia, že to nedám? Ja som so známkami počítala a teraz mi úplne podkopali sebavedomie.
Ešte sa aj bojím rozdielových skúšiek doma. Keďže mám také divné predmety, čo u nás ani nie sú, tak neviem, čo mi dajú. No proste ako sa dá pozorovať, trápim sa vecami, čo budú až o rok a nemôžem prestať.
Aby som sa však dostala k podstate, po škole zavolal Helge, že máme ísť na policajnú stanicu. Lenže na tú 2 hodiny vzdialenú. Šli sme domov, vzali všetky papiere a šli rýchlo tam. Synne Kristin sa však vybil tablet, kde pozerala rozprávky, tak zaspávala. Z neviem akého dôvodu však spať mala zakázané, tak som si k nej mala presadnúť a udržať ju hore. Myslím, že to posunulo náš vzťah. Hrali sme sa spolu a ona vyzerala šťastne. Po návšteve Burger Kingu som cestou späť robila to isté, pričom sa chcelo spať už mne.
Zastavili sme sa u Britt Mariinej sestry na večeru. So Synne Kristin sme hrali na klavíri a vyzerala opäť čulá.
Po príchode domov mala prísť moja nová kamarátka. Mari. Došla aj s mamou aj s jej kamarátkou Linneou. Prešli sme sa po okolí a nakoniec sme skončili u Mari doma. Britt Marie so Synne Kristin po chvíli odišla domov a ja som zostala. O chvíľu prišla aj tretia kamarátka, Kristin, a rozprávali mi o našej triede, ukazovali mi fotky a hovorili kto je zlatý a kto nie. Proste milé baby a zavolali ma s nimi na ďalší deň prejsť sa na nejaký kopec. Tak snáď sa so mnou nebavili z donútenia, uvidíme.