Operasjon Dagsverk a moja kontaktná osoba

V piatok sme dostali zaujímavú úlohu. Pracovať tak, aby sme zarobili 400 korún a potom peniaze darovali na charitu. Myslím, že to bolo niečo v zmylse sexuálnej výchovy pre deti v južnej Amerike. Volá sa to Operasjon Dagsverk a v podstate pre nórov je to jednoduchá záležitosť, keďže väčšina z nich pracuje normálne, nemusia hľadať nič špeciálne, len namiesto školy pôjdu do práce. Poprípade ak nepracujú, spravia nejaké domáce práce a dostanú od rodičov 400 korún. Ja som teda mala len drobný problém, že nemám prácu a nechcem od mojich rodičov pýtať 400 korún, už teraz sa o mňa zadarmo starajú. Tak som mala v piatok prísť do školy normálne na ôsmu.

Teraz prichádza tá zaujímavá časť. Už pred pár týždňami sa mi ozval syn mojej kontaktnej osoby. Vypýtal si číslo a tak som čakala. Pred týždňom mi od nej došla správa, že sa máme stretnúť 22.10. Súhlasila som a tak som po škole chvíľu počkala a keď som vychádzala z KIWI so snickers, lebo som bola už pŕišerne hladná (2 chlebíky na obed...) tak za mnou prišla nejaká žena, či som Aneta a bla bla. Tak sme sa odviezli 50 metrov do hotela Solstad a napapali sa a pritom sme sa rozprávali. O všeličom, aj ma pozvala k nej domov. No a potom ma odviezla domov. Len mi spomenula, že pozná ľudí, čo bývajú oproti. Tak sme sa samozrejme vybrali ich navštíviť. Majú dvoch labradorov a zhodou náhod sú ujo a teta Ingrid Marii z mojej triedy. A ZHODOU NÁHOD po asi pol hodine konverzácie zavolala Ingrid Marie, že potrebuje odviezť do KIWI, tak teta vzala mňa, že ako prekvapko a šli sme po Ingrid Marie. Nebola moc nadšená, ale nečakala to. Konverzácia sa zvrtla na Operasjon Dagsverk a už som mala prácu - budem strážiť jej psy. Celá natešená som sa snažila nejako kontaktovať môjho kontaktného učiteľa a v piatok sa poriadne vyspala a o jedenástej šla k psom.

Najprv som si s nimi mala spraviť skúšobné kolečko a potom ona odišla mi kúpiť gumené rukavice, aby som mohla umyť okná a potom odišla už nadobro. Ja som si pustila hudbu a spolu so psami sme umývali okná a spievali, občas si dali pauzu keď sme sa hrali naháňačku. Môžem povedať, že sú to veľmi hravé psy. 

Po umytí okien som si dala jedlo a šli sme sa zasa prejsť. Tentokrát dlhšie a ja som si to tu konečne popozerala. O tretej som odišla aj so 400 korunami (keď si to spočítame, 100 korún na hodinu, čo teda vôbec nie je zlé).

Takže takáto bola moja prvá skúsenosť s prácou. Dnes, v pondelok, sme tiež nešli do školy, máme Študijný deň doma... Začína sa mi tu páčiť viac a viac.