V piatok sme sa ako na poslednú destináciu presunuli do
Stryn. Neviem povedať kde presne to je, ale je to blízko Briksdalsbreen –
ľadovca, kde sme sa zastavili aj v lete 2013 na našom výlete po Nórsku.
V Stryn je teraz
nejaký trh. Nič extra by som povedala, skoro ako ružinovské hody. Ešte tam aj
predávajú rovnaké blbosti a sú tam rovnaké kolotoče. Helge tam totižto pomáha
svojmu kamarátovi a na tom trhu predávajú salámy.
Bývame v
campe v Stryn. Najprv som sa bála, že keď budem chcieť ísť v noci na záchod,
budem musieť prekonávať dlhé vzdialenosti v zime, ale nakoniec v pohode, máme
veľkú (vrámci možností samozrejme) chatu aj s kúpeľňou.
Neboli skoro ani žiadne problémy. Jedine čo by som vytkla,
že som sa vobec nevyspala. A prečo asi? Lebo som spala v izbe so Synne Kristin,
ktorá plakala až do polnoci každých 10 minút, až sa nakoniec rozhodla Britt
Marie, že bude spať s ňou. A potom sa ešte niekoľkokrát zobudila v noci s
plačom, na čo som plakala už aj ja a nevyspala sa vôbec.
Druhý deň to na mňa doľahlo. Aj tá choroba, aj únava. Prešli sme si
celý trh. A Synne Kristi sa vozila na kolotoči. Nechcem byť škodoradostná, ale obe s Britt Marie sme sa celkom zabavili na tom ako stlačila jednu páčku, čo ju vyniesla vyššie, ale ona ňou kývala stále hore dolu a nadhadzovalo ju to až sa rozplakala, ale nevedela, že to bolo tou páčkou...
Dokonca som na trhu ochutnala takú hnusnú rybu. Si zo mňa vystrelili a že mám
ochutnať a keď som to mala v puse mi povedali, že to si odležalo takého dobrého
pol roka. No poviem vám, aj to tak chutilo. Predavači a Britt Marie sa nemohli
zastaviť na mojom výraze a dali mi chleba s lekvárom na zajedenie.
Stretli sme aj slovákov. Taká nesympatická žena a muž, ale
človek si nevyberie. Škardo na mňa pozreli keď som sa podvedome usmiala, že
počujem naživo slovenčinu a odkráčali ďalej.
Ale ako som povedala, bola som veľmi unavená, tak som sa na
obed vybrala naspäť na chatu. Sama. Stratila som sa len trikrát. Ustlala som si
hore, pustila zelenú mílu a ignorovala všetkých okolo.
Večer sme šli do reštaurácie, kde som dostala najprv detskú
porciu a potom hnusnú porciu špagiet. Akože fakt. Takže už len zasa domov,
pozrieť si krátky, o ničom ohňostroj, zahrať si s Britt Marie hru a potom zasa
do tej uplakanej noci.
Som naštvaná, unavená a nemám dosť vreckoviek. A ešte mi
Synne Kristin pokazila slúchatká. Takže dovolenka za milon fakt…
P.S. Mám
oblečenie do dažďa. Je mi
obrovské, ale nebudem už ja nič riešiť.
(Toto je pohľad na to mestečko, z ktorého sa dá dostať na Briksdalsbreen)
0 komentárov:
Zverejnenie komentára