nedeľa 4. októbra 2015

Høstferie kap. 2

Ako sme sa teda večer dostali k Helgeho rodičom, asi o jednej, sme sa už len presunuli každá do svojej postele a zalahli. Ja som bývala v pivnico-prízemí. Izba celkom pekná, taká drevená a aj celkom veľká. Bolo mi povedané, že vo vedľajšej izbe býva ešte nejaký chlapec. Vôbec som ho nevidela a ani neviem čo je zač, ale celkom ma desila predstava, že zasa niekto cudzí.

Na ďalšie ráno sme prekvapivo vstali tak o deviatej. Vlastne každé ráno som sa odvtedy budila o deviatej, čo nie je moc dobré pre moje ranné vstávanie do skoly. Ale tak to budem riešiť neskôr. Najprv sme samozrejme cez deň moc nerobili. Maximálne sme šli na ihrisko a už som toho mala plné zuby. Nepamätám si presne, ako sa to mesto, kde sme boli volalo, ale hneď vedľa bol Múlôy.
Druhý deň pršlo. Akože celkom dosť. Ale prečo nie, rozhodli sme sa ísť na túru. Autom sme sa previezli k takému zvláštne vyformovanému kameňu (názov) a potom k majáku. Keďže bola hmla a pršalo, nedalo sa toho moc do diaľky vidieť, ale aj taká tajomná, tmavá a trochu desivá atmosféra mala svoje čaro. Lenže samozrejme, ja bez oblečenia do dažďa som to nezvládla bez ujmy na zdraví- mám nádchu.




Ostatné dni zasa nič extra sa nedialo. Predsalen- bývali sme s dôchodcami. Maximálne zrazu na tretí deň prišla babka. Tá je strašne zlatá. Stále nám dávala viac a viac jedla. Príklad: na obed sme mali rybu so zemiakmi. Všetci už dojedli, ale ona mala pocit, že máme málo zemiakov. Britt Marie jej hovorí, že už nikto nechce viac zemiakov, ale ona aj tak pre istote ešte ďalších desať zohreje. Podobne aj so zmrzlinou, tou by nás cpala do večera.

Ja som sa prevažne učila. Teda snažila sa. Marketing by ale ani po slovensky nebol jednoduchý, nie to ešte po nórsky. A keď som sa snažila učiť s Britt Marie, Synne Kristin si zo mňa robila preliezačku, čo tiež nebolo bohviečo. 

0 komentárov:

Zverejnenie komentára