Ako sme sa teda
večer dostali k Helgeho rodičom, asi o jednej, sme sa už len
presunuli každá do svojej postele a zalahli. Ja som bývala
v pivnico-prízemí. Izba celkom pekná, taká drevená a aj celkom veľká.
Bolo mi povedané, že vo vedľajšej izbe býva ešte nejaký chlapec. Vôbec som ho
nevidela a ani neviem čo je zač, ale celkom ma desila predstava, že zasa
niekto cudzí.
Na ďalšie ráno
sme prekvapivo vstali tak o deviatej. Vlastne každé ráno som sa odvtedy
budila o deviatej, čo nie je moc dobré pre moje ranné vstávanie do skoly.
Ale tak to budem riešiť neskôr. Najprv sme samozrejme cez deň moc nerobili.
Maximálne sme šli na ihrisko a už som toho mala plné zuby. Nepamätám si
presne, ako sa to mesto, kde sme boli volalo, ale hneď vedľa bol Múlôy.
Druhý deň pršlo.
Akože celkom dosť. Ale prečo nie, rozhodli sme sa ísť na túru. Autom sme sa
previezli k takému zvláštne vyformovanému kameňu (názov) a potom
k majáku. Keďže bola hmla a pršalo, nedalo sa toho moc do diaľky
vidieť, ale aj taká tajomná, tmavá a trochu desivá atmosféra mala svoje
čaro. Lenže samozrejme, ja bez oblečenia do dažďa som to nezvládla bez ujmy na
zdraví- mám nádchu.
Ostatné dni zasa
nič extra sa nedialo. Predsalen- bývali sme s dôchodcami. Maximálne zrazu
na tretí deň prišla babka. Tá je strašne zlatá. Stále nám dávala viac
a viac jedla. Príklad: na obed sme mali rybu so zemiakmi. Všetci už
dojedli, ale ona mala pocit, že máme málo zemiakov. Britt Marie jej hovorí, že
už nikto nechce viac zemiakov, ale ona aj tak pre istote ešte ďalších desať
zohreje. Podobne aj so zmrzlinou, tou by nás cpala do večera.
Ja som sa
prevažne učila. Teda snažila sa. Marketing by ale ani po slovensky nebol
jednoduchý, nie to ešte po nórsky. A keď som sa snažila učiť s Britt
Marie, Synne Kristin si zo mňa robila preliezačku, čo tiež nebolo bohviečo.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára