Vzala som ju hore, naraňajkovali sme sa a pustili si levieho kráľa. Páčil sa jej a mala potrebu sa hrať na levov ešte dlhú chvíľu. Postupne sa zobudila Britt Marie, zabalili sme balík na Slovensko a šlo sa okolo jedenástej. Balík teda stál poriadne veľa. To bol prvý a posledný, čo som poslala...
Vianočné trhy v Nesbyene som si predstavovala trochu... väčšie. Viac ako Vianočné trhy to vyzeralo ako rodinné stretnutie. Jeden stánok a palacinky, lamy a pár ľudí. Dali sme si palacinku s karamelom, kúpili si karamelky, dotkli sa koňa, vypili niečo čo možno bolo gløgg, možno nie, nepýtala som sa a šli na bežky, lebo naposledy som nevyzerala dostatočne smiešne, tak sme to museli vyskúšať aj na ľade... Tomas sa mi tam priznal, že ma chcel zobrať na Star Wars 7 do kina nabudúci víkend, ale tu nie sme. Škoda, to by som chcela vidieť a v tomto zapadákove to už znova nehrajú :/
Potom sme sa vybrali späť k Tomasovi domov. Britt Marie so Synne Kristin sa ku nám po chvíli pripojili. Synne veľmi chcela ísť hore pozerať telku, tak sme sa tam vybrali. Keďže s nami však bol Tomas, chcela sa predvádzať, tak toho moc nenapozerala. Keď sa ku nám pridali Hilde s Britt Mariou, pustili sme si švédsku destkú starú vianočnú rozprávku bez pointy a po jej skončení šli papať taco (ako inak) a zlepovať koláčiky. Šlo to celkom rýchlo, no počas tejto trochu nezáživnej aktivity zavolal Helge, že on vlastne nemôže ísť na tú narodeninovú oslavu, lebo má ísť vyzdvihnúť žurnalistov z daily telegraph (asi), tak sa Britt Marie dobre zasmiala a povedala, že ani ja nemusím ísť. Tak sa nám zmenili plány a na ďalší deň sme mali ísť so Stianom do Hemsedalu.
Predtým sme však vzali Rikkiho večer na prechádzku. A musím poznamenať, že hocičo, čo mi z Bratislavy chýba nie je krajšie ako ten pohľad na nespočetné množstvo hviezd aké je vidno tam v lese. Vždy sa nad tým pozastavím a nemôžem sa vynadívať, Výhľad mi čoskoro zastreli oblaky a moja predstavivosť v tme pracovala naplno, tak sme sa museli ponáhľať domov, lebo som samu seba vystrašila. Ale o jedenástej sme sa ešte vybrali na nočnú jazdu Nesbyenom a počúvali/spievali vianočné pesničky.
Prišiel nový deň a my sme sa vybrali do Golu za Stianom. Gunn Hilde nešla, lebo bola chorá, tak sme to boli len my traja. Už zo zvyku som sa s novým nórom nesnažila ani rozprávať, lebo to nikdy nefungovalo. Z čoho obaja usúdili, že sa Stiana bojím, tak si zo mňa robili srandu ešte celý deň. Stian je však predsalen už dospelý človek a nie teenager, čo sa bojí hovoriť anglicky.
Výhľad sme mali krásny. Síce -12,5°C, ale Slniečko svietilo na kopce a ja som dostala svoj záchvat eufórie, nemohla som sa však začať tak očivitne tešiť v aute s človekom, ktorého som práve len stretle, tak som to potlačila, čo sa však prejavilo tak, že som začala plakať. Áno, bez komentára.
V Hemsedali som musela zavolať, nech ma pustia dnu, ešte spali, a Helge si robil srandu, že nechce ísť zasa k doktorovi.
Tomas so Stianom si vzali lyže. Čo som ja považovala za výhodu, lebo ma ťahali keď som sa zasekla na nejakom plochom mieste. Jazdili sme na rôznych zjazdovkách, nie ako predtým na dvoch. Dokonca som pár krát ani že nespadla. Oni samozrejme robili hlúposti, lyžovali po útesoch (nespomeniem si na presný preklad teraz...), skákali, spievali a hulákali po ostatných ľuďoch. Nie, že by mi to vadilo, ale nejako som sa nevedela zapojiť, aj keď mi dali priestor na sólo, ale to je ozaj prehnane optimistické, dúfať, že ja budem vedieť spievať nórske popové pesničky alebo kričať na padajúcich ľudí, keď ja sama padám ešte viac a vtipnejšie.
Tak sme si ale dali pauzu. Opäť prišlo na vtipy, že sa bojím Stiana, keď nás Tomas nechal samých a šiel kúpiť jedlo, ale celkom sme sa porozprávali, i keď sa ma snažil presvedčiť, že nórčina je rovnako ťažká ako činština... Nie...
Nikomu sa nič nestalo, až na to, že sme našli repliku losa a Stian skoro zinfarktoval.
Britt Marie však ešte ani neodišla z party a Helge sa tiež ešte nevrátil, tak sme šli odviezť Stiana domov a my si dali kebab a potom zašli zasa do Nes a pozreli si Vianočný dom.
Naučila som sa dejepis a niečo po ôsmej ma prišla vyzdvihnúť Britt Marie a šli sme domov.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára