Minulý víkend som opäť strávila v Nesbyene, keďže Helgeho rodičia stále neodišli. Všetko prebiehalo fajn, až na to, že moje telo nie je ešte prispôsobené na takéto mrazy a klzké prostredie, takže zľadovatelá Hallingdal mi trochu zhodila ego, keď som sa šmykla uprostred davu ľudí trikrát len cestou na zastávku. Ale som v poriadku. Keby to niekoho zaujimalo.
Čo ale teda bolo také zaujímavé tento víkend? Prvá vec, opakujem, zima. A nie len že zima. Mráz. -13 stupňov na obed. Tomasovi zamrzli dvere na aute! AAAAA!! V takých momentoch začínam premýšľať, či som fakt bola taká naivná a verila, že mne predsa nebude zima v Nórsku. Budem potrebovať viac vlneného oblečenia...
Na výlety von som teda dostala nejaké ich staré oblečenie aby som neumrzla. Šli sme sa sánkovať. No teda, ja by som to nenazvala úplne že sánkovanie, skôr dobrovoľné riskovanie svojho života a dôvera, že tá vec zasaví pred plotom. I keď musím uznať, že to bola zábava. Nikto sa nezranil, jedine sme boli kompletne mokrí, lebo sme, okrem toho, že nám sneh lietal do tváre, mali aj snehovú vojnu, veď prečo nie. Lenže nórsky sneh je divný. Predpokladám, že je to tým, že je taká veľká zima, tak je to také zmrznuté, že je to len sypký prášok. Nedá sa z toho postaviť snehuliak a je v tom zima. Ale pekné v mesačnom svite. To je ďalšia vec. Slniečko tu zapadá veľmi skoro, ešte ako u tu naokolo samé vysoké hory tak ešte skorej, čiže keď sme šli s Rikkim, šli sme už za tmy.
Po sánkovaní, večer na šiestu, sme sa vybrali celá perepuť do Golu na bowling. Celá perepuť myslím Hilde, Tore, Mette, Sindre, Tomas, Mari, David a ja. To bola zábava. Raz som dokonca vyhrala. Prvýkrát vyhral Tore. Dohadovali sme sa a bavili o všeličom a celkovo som sa cítila výborne, lebo som bola rovnocennou súčasťou ich kolektívu. Uťahovali si zo mňa, že keď už viem tak dobre nórsky, že o mne nemôžu ani hovoriť poza chrbát. Majú svojský humor, no aspoň ma majú radi nie?
Po bowlingu sme sa všetci nasáčkovali ku nim domov, dali si pizzu a pozerali Top Gear. Táto pizza bola asi najlepšia, akú Hilde kedy spravila, že som ju ochutnala.
Keďže ja som bola unavená, šla som spať skorej, Ďalší deň ma totiž čakala veľká vec. Lepšie ako slová to vyjadria tieto videá:
Áno, stala som sa profesionálom. Našťastie sme však boli na mieste, kde nikto nebol, tak to nebolo až také trápne.
Všimnite si, že slnko zapadá a to nebola ani jedna hodina v tom čase...
Víkend sa však týmto výletom nekončil. Ešte sme sa pekne vrátili do Nes a dali si večeru, kde sa Tomasova rodina pobavila na mojich videách, a potom sme sa vybrali na večeru do Hemsedalu. Tam sa tiež pobavili na mojich videách a šli sme s Tomasom na Aladina. Muzikál. Po nórsky. A nie len taká hociaká nórština, ale Halling. Pre porovnanie, predstavte si, že by ste boli na predstavení Aladina, ktoré napísal Hviezdoslav. I keď samozrejme, to boli deti a teenageri, tak to nebolo také strašné, stále ale pre výmenného študenta horšie na pochopenie. Môžem sa však pochváliť, že som rozumela skoro všetko (Britt Marie tak rozpráva, takže si na to zvykám doma).
Večer sme mali ešte malé posedenie, kde sme sa rozprávali o búdúcom víkende, lebo pôjdeme lyžovať, ale tentokrát normálne, nie po rovine. Takiež sme mali malú konverzáciu v nórštine. A keď vravím malú, myslím tým, že som len zopakovala tri slová po nich a potom už len ja a nei. Musím s tým niečo potom spraviť. Veď jedna z vecí, čo som chcela za tento rok dosiahnuť je sa naučiť jazyk...
0 komentárov:
Zverejnenie komentára