Odchod bol tiež veľmi zdĺhavý, keďže sa pri východe všetci podpisovali. Ako sme tak čakali, kým sa budeme môcť postaviť, počujem len že "Du er Aneta?" otočila som sa, lebo ma vždy poteší, keď niekto pozná moje meno a ja jeho nie. Cítim sa ako celebrita. Bol to brat mojej hostitelskej mami. Zoznámil ma ešte s poliakmi, čo stáli za mnou a nejakým pánom predomnou.
Náš vzťah so Synne Kristin tiež pokročil. Už chce aby som ju vždy držala za ruku a na oslave potom chcela na mne sedieť. To bola v podstate jediná pozitívna vec na tej oslave potom. Dostali sme takú tradičnú polievku. Bolo to strašne slané, plávala v tom slanina, mrkva a niečo žlté. Nehovorím, že to bolo najhoršie jedlo, čo som kedy jedla, ale od najlepšieho malo ďaleko. K tej slanej polievke sa jedla lokša so sladkým krémom a niečo, čo vyzeralo ako stvrdnutý papier, poliaty kávou. To bolo bez chuti a zjedla som toho najviac.
Po polievke nasledovala hodina príhovorov, z ktorých som nerozumela ani slovo, tak všetko bolo zaujímavejšie. No a po príhovoroch bol koláčik, na ktorý som sa tešila celý čas, a šli sme domov. Teda Helge ma ešte previezol po tej jedinej ceste čo tu majú po centre a šli sme domov.
Šli sme vybaviť study permit. Trebalo vyplniť online formulár. Ako inak, sa to nezaobišlo bez problémov, ktoré sa však rýchlo vyriešili.
Na večeru prišla Britt Mariina kolegyňa, ktorej sme predviedli moje nórske schopnosti, že si viem vypýtať čaj. Bola prekvapená a ja konečne hrdá.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára