Opekačka à la Nórsko

Tento posledný štvrtok pred prázdninami sme sa z teselnej vybrali na celodenný výlet “za roh“ do lesa. Cesta zo školy len taká po hodinka, ani nepršalo. Ešte som úplne nevedela, čo budeme robiť, len som mala v ruksaku marshmallows a drevo podľa pokynov mojich spoluskupinovníčiek Mari, Kari, Anne a Anny. Keď sme dorazili na niečo, čo by sa dalo nazvať čistinka, mali sme si vybrať každá skupinka miesto a založiť oheň. To ma tiež celkom prekvapilo, že nechajú študentov len tak založiť oheň, dokonca cca 10 skupiniek a bez dozoru. To by sa u nás nestalo...

Samozrejme, nóri majú výstroj do každého počasia, takže sa nestalo, že by niekto prišiel s kufrom (viď. Saška). Mali kopu zápaliek, podpaľovače všetkých druhov, termo oblečenie, nepremohavé budny, topánky jak keby šli liezť na Mount Everest, dobre že nie ozaj aj horolezecké laná, ale oheň by zakladali na veľkej kope suchých vetvičiek. Keď som podotkla, že by sa to nemuselo skončiť dobre sa síce s frflaním, ale Mari presunula inam a začala skladať polienka, čo sme doniesli. Anna mala kopu novín, tak ich začala aj hneď hádzať do “ohniska“. Pre istotu tam nasypala aj celú krabičku zápaliek a zapálila. Ako inak, sa zapálili len noviny a veľké polená nechytili. Až po niekoľkých pokusoch pochopili, že potrebujeme aj tie malé suché vetvičky, ktoré tak usilovne vyhádzali. Oheň bol veľmi provizórny a každú chvíľu zhasol. Dosť sa z neho dymilo a ešte aj začalo prsať. Všetky nadávali, ako na nich stále šiel dym, tak som im povedala, že dym ide za krásou, čo ich potešilo, ale stále ich z neho štípali oči.

Ako prvé sme si robili pinnebrød. Keby ste si to nevedeli predstaviť, je to niečo ako trdelník na paličke a robí sa v ohnisku. Ako som už spomínala, v opekaní neboli moc zdatné, takže to strčili do ohňa. Akože úplne do ohňa. Takže to mali zvonka čierne a zvnútra surové.

Potom sme mali syrový sandwich. Lenže mňa saozrejme nenapadlo si zobrať alobal, tak som musela použiť ich, už použitý. Takže som mala pekne čierny sandwich a ešte do večera keď som si grgla som cítila dym.

Ako posledný chod sme mali s’mores. To je niečo akože keksík, čokoláda, marshmallow a keksík. To jediné mi napravilo chuť. Po jedle sme sa mali celá 2.STB stretnúť a mať test z otázok, čo sme mali navzájom spraviť. Keď už bolo 11:25 sa Ingrid Marie a Mari chceli vypýtať, aby sme stihli autobus 11:55, lebo ďalší ide až 15:35. Učiteĺ povedal, že to aj tak nemáme šancu stihnúť, že máme počkať. Tak sme čakali. Skončili sme 11:40, a ony sa rozhodli, že sa to ešte oplatí vyskúšať, tak sme utekali. Cez les, dolu do mesta, cez celé mesto, ale mali sme šťastie, lebo šoféroval ten najmilší šofér a zastavil nám na zastávke, kde sme na neho mávali ešte pred Gol Skysstasjon.

Taká bola teda moja prvá opekačka s mojou triedou. Oheň, jedlo a akcia.

Read More

Výlet do Osla

Včera sme sa ako veľkí biologickí nadšenci z divočín hornatého Hallingdaru vybrali do Osla. Šla len moja biologická trieda, čiže cca 20 ľudí a Torgrim (učiteľ). Cesta do Osla bola dlhá, ale nie až tak dlhá ako som predpokladala. Sedeli sme v autobuse, pozerali z okna, lebo nešlo pustiť DVDčko a čakali kedy to už skončí. Nakoniec nás autobus vysadil pred Zoologickým múzeom a s nadšením a iskičkami nádeje, že čím skôr to prejdeme, tým skôr sa dostaneme do nákupného centra, sme sa vydali vpred.
Areál bol teda poviem vám krásny. Veľmi sa mi to páčilo. Staré budovy a záhrady, kaviarnička, skleník, všetko. Samozrejme, že by som to nebola ja, keby sa niečo nestalo, a teda som si zabudla mobil, takže som to nemohla odfotiť, ale tu je fotka z internetu.

Napravo Geologické, naľavo Zoologické. 

Zvnútra bolo múzeum tiež pekné. V podstate na druhom poschodí boli okná s vypchatými zvieratami z rôznych častí sveta, na prvom z Nórska a na prízemí boli šutre a staré kosti.

Po prehliadke zoologického múzea sme navštívili suverníry, kde som si mohla dovoliť len maličkú gumenú postavičku losa, 2x1 cm, a vybrali sme sa do kaviarničky. Kúpila som si malý koláčik a radšej ani nebrala účet, občas je lepšie nevedieť. Voda bola zadarmo a sadli sme si na slniečko. Po dlhej dobe som zasa videla holuby.

Keď nám skončila obedová prestávka sme boli odhodlaní ísť do geologického múzea. Po pár neúspešných pokusoch vniknutia dnu sme sa dozvedeli, že geologické múzeum je zavreté. Už štyri roky.

Podobne bolo zavreté aj biologické múzeum, do ktorého sme sa pokúšali dostať, tak sme sa len prešli  v záhradách a čakali na autobus. Počas čakania na mňa mali spolužiaci divné otázky, ale mňa tešilo, že aspoň sa zaujímajú.

Autobus nás vyhodil pri nákunej ulici. Ja som v Osle bola len raz, ale túto autobusovú/vlakovú/metrovú stanicu som si pamätala. Bola som s Linn a Sangmi. Zlaté dievčatá. Keď Linn zistila, že nemáme starbucks, hneď ma pozvala. Potom nás vzala do obchodu s podivnými satanistickými tričkami a stretli sme sa s jej frajerom z Osla. To sme šli ešte do japonského obchodu. Chodili sme takto po meste, moc ma to netrápilo, lebo aj tak som nechcela míňať peniaze, tak som ich len nasledovala a užívala si opäť veľkomesto. Predsalen to bol zvláštny pocit. Len mesiac žijem v malom meste a už som pocítila veľký rozdiel. Nemôžeš prejsť cez cestu len tak, nestretneš za deň aj trikrát tú istú osobu a nikto nevie že si nový. Na druhej strane som sa však tešila. Bolo to zvláštne.

Každopádne, výlet prebehol v poriadku, nikoho sme nestratili, nikto si neublížil a do Golu sme prišli ešte v predstihu. Tam pre mňa prišiel taxík a milá pani ma odviezla domov. Jedine, že na mňa stále hovorila nórsky, ja som len prikyvovala a až na konci sa spýtala, či viem nórsky a ja že nie, ale tak bolo to zaujímavé. Doma som bola sama, čo ma trochu desilo, ale bola to len jedna noc a zvládla som to skoro bez problémov.

Read More

Víkend v Nesbyene

Túto sobotu a nedeľu, vlastne aj piatok, sme so Synne Kristin boli v Nesbyene, lebo Britt Marie a Helge museli ísť na svadbu. Najprv som sa veľmi tešila, lebo ich mám rada a majú aj staršie deti. Došli sme. V piatok sme nerobili nič extra, boli sme vnútri a hrali sa so Synne Kristin, pozerali telku a podobne. Večer prišli aj všetky ich deti - Mette, Mari Elizabeth, Tomas a David. Všetci sú už dospelí, okrem Mari Elizabeth, ktorá má 17. Všetci si sadli k telke a pozerali Nórsko má talent. Ja som sa bála. Predsalen, sú to dospelí ľudia, prečo by sa chceli baviť so mnou? Nakoniec som sa však prekonala a šla k nim. Boli fakt zlatí a celkom dobre sme sa bavili.
Na ďalší deň sme šli k ich starým rodičom. Najprv k jedným a potom k druhým. To ma vôbec nebavilo a bola som celkom zúfalá že celý deň sme u ľudí ktorých vôbec nepoznám a nudila som sa. Ale prekonala som sa a poobedie už bolo super. Šli sme s Hilde, Synne Kristin a Rikkim zbierať čučoriedky. Nebolo to ďaleko a bola to pekná prechádzka.

Posledný deň- nedeľa bola o inom. To sme šli s celou rodinou (skoro - okrem Davida, Tomasa a Mette) na túru k jazeru Bostjern. To bolo fakt pekné. Bola síce zima, ale na to som sa nesústredila a vychutnávala si výhľad. Dobre som sa porozprávala s otcom (neviem ako sa píše jeho meno) a dozvedela sa kopu nových vecí o Nórsku a živote tu.

Mám pocit, že to bol podstatný víkend. Zoznámila som sa so super ľuďmi a celkom sme sa skamaŕatili.

Na záver je tu fotka Synne Kristin, ktorá si užívala môj hudobný vkus.

Read More

Ako sme stratili mapu, trištvrťku triedy a nakoniec cestu

(Ørterstølen- Lauvsjøkrysset)

Bolo pekné nórske ráno. Tým pekným nórskym ránom myslím, že bolo 6 stupňov a nepršalo tak moc, že človek potreboval pršiplášť, stačil dáždnik. O 8:30 sme sa vg2 a vg3 stretávali na Gol Skysstasjon a šli na túru. Keďže môj autobus z Hemsedalu prišiel o 7:40, mala som kopu času. Šla som s jedným dievčaťom, ktorého meno som zabudla do obchodu a kúpila si drahú čokoládu (Lacnejšia nie je). Potom sme si ešte chvíľu posedeli vnútri aby sme neboli pred túrou mokrí a potom šli na autobus. Keďže dva ročníky je predsalen veľa, nestačil nám jeden autobus, tak sme sa natlačili rýchlo do ďalšieho a už sme sa ponáhľali na miesto určenia. Vystúpili sme a všetkých nás ovalil studený vietor a dážď. Ako sme však pokračovali, celkom rýchlym tempom, sme sa zahriali.

Všade bola hmla a miesto pôsobilo tajomne, desivo a opustene. Je to miesto, kam farmári naženú zvieratá na leto. Po asi hodine sme sa vyštverali na straštne strmý kopec, odfotili sa a bolo nám povedané, že sme vlastne na zlom kopci. Ale tento je vyšší takže je to ešte lepšie. No a potom to už šlo. Skupinka rýchlejších sa odpojila a my pomalší sme zostali na konci. Samozrejme, žiaden problém. Lenže učiteľ, čo mal byť na začiatku bol na konci, všetci žiaci s mapou boli vpredu a naša učiteľka na konci stratila svoju. Tak nám nezostalo nič iné ako si typnúť kade máme ísť. Samozrejme, že ja som počúvala inťrukcie a zobrala si len jednoduché tenisky, lebo veď budeme chodiť len po štrku. Ha ha. Keďže sme sa stratili, šli sme úplne ale že ÚPLNE zlou cestou. Cez potoky, jazerá, kríky, čo vás len napadne. Boli sme hladní, unavení, mokrí a špinaví. No stále sme to nevzdávali a šli ďalej. Ja s mojimi jazerami v topánkach som si člupkala po cestičke a fotila okolie, kým mi mrzli prsty. Aby ľuďia, čo nás nájdu mŕtvych vedeli ako sme na tom boli. Stále sa pred nami vynárali nové a nové nekončiace situety stromov z hmly. Po nekonečne dlhej chvíľi sme stretli na opačnom konci horizontu náš zvyšok triedy. Nadšene sme sa za nimi rozbehli. Zistili sme však, že oni jedli už tri kilometre predtým, takže my sem museli jesť za pochodu. Do konca túri nám zostával iba kilometer, čo ma celkom naštartovalo, ale aj tak som bola zmrznutá.

V autobuse mi učiteľka ponúkla hnusné pitie a dohodla som sa s Britt Marie, že ma odvezie domov, lebo sme prišli o 13:00 a autobus ide o 15:35. Doma som sa pokúsila si vyprať tenisky, vysušila oblečenie a spravil si kakauko.

Read More

Bola som v škôlke!

Predvčerom som obdržala zúfalý telefonát od mojich hostiteľských rodičov, čí môžem po škole vyzdvihnúť Synne Kristin. V prvom momente ma zaliala panika a samozrejme, že som sa bála však ja tej malej nerozumiem. Ale nemala som moc navýber, tak som si začala zisťovať, kde mám vystúpiť. Každú mi povedal niečo iné, tak som sa rozhodla porozprávať s vodičom. Najprv som však musela odvoliť v škole. Nechápala som, načo mi volíme nejaké politické strany, keď ešte nemáme 18. Potom mi však bolo povedané, že to je len prieskum a nič to neurčuje. To sa mi uľavilo, lebo ani neviem koho som volila.

Ďalej som sa dozvedela, že z toho potvrdenia treba vlastne poštou poslať originál. Lebo nemám dosť starostí. Ale teda som to vzala zodpovedne a začala hľadať obálku, dnes pohľadám poštu a nabudúci týždeň to možno aj odošlem.

Tesne pred odchodom sme mali ešte Marketing a Leadership. Šli sme von do prírody prezentovať to, čo sme si mali pripraviť minulú hodinu v skupinách. My sme mali divízne organizácie. Nejaká baba začala plakať a smrkať, lebo bola alergická snáď na všetko, ale inak pekná hodina, ešte aj svietilo slniečko.

Z hodín sme mali zauimavú ešte angličtinu, kde Gunhild chýbala, lebo má chodré dieťa, tak nám suplovať Sigurd z nórštiny. Na moje prekvapenie však len prišiel, oznámil nám, že je chorá a že máme robiť zadania a odišiel. Zadanie bolo že ''Find “gangsta rap” lyrics from the USA and compare them to standard English in terms of vocabulary and grammar.'' Našla som, ale dať to už do normálneho jazyka bolo kompikované. NašŤastie internet je skvelá vec a existuje stránka, kde sú rapové pesničky preložené do normálnej reči. Ctrl + C, ctrl + V a mám voľno.

Poobede som sa teda vybrala po Synne Kristin. Spýtala som sa vodiča a on ma poslal do svojho autobusu, že tam ide. Samozrejme, že som sa pokúšaa vystúpiť o zastávku skorej, ale milú ujo a nepustil ma von. Takže som to bez problémov našla a Synne Kristin sa ku mne s nadšením vrhla. Vzala som jej veci ale objavil sa novú zádrhel. Čakali sme už 20 minút na taxikára čo nás mal vyzdvihnúť a on furt nikde. Ja už som nevedela ako zabaviť malú a bola som zúfala. Zavolala som Helgemu a on že mám ísť hore. Šla som hore a zasa sme čakali a nikto. Chcelo sa mi už plakať a Synne Kristin už aj plakala. Nakoniec sa ukázalo, že ten pán vôbec nešiel po nás ale čakal u seba doma čo bolo ešte ďalej po ceste ku Kiwi. Našli sme ho a on nás odviezol domov, kde som malej dala jesť. Najprv si pýtala jablko a potom chipsy. Nakoniec skončila so zmesou chipsov a jablka, ktorú si posypala parmezánom.

Read More