štvrtok 27. augusta 2015

Futbalový tréning, leje a učím sa nórštinu

Za posladných dní sa toho viacej udialo. Prvá novinka je, že chodím na futbal. Áno. Ja, čo neznášam futbal a nikdy mi tento šport poriadne nešiel chodím na futbal. Ale treba podotknúť, že tak veľmi na výber tu nie je. A futbal hrá veľa mojich spolužiakov, takže mi pomohli. Jediný problém bol zohnať si veci. Topánky som zháňala niekoľko dní, každý mi povedal že nemá, až nakoniec sa v noci u našich dverí objavila mama Mari a doniesla mi jedny mojej veľkosti. Mucho mi darovala ponožky a požičala šortky. Mohla som začať so svojou futbalovou kariérou.

Pred tréningom nám dali jedlo. Nie som si istá, či to bola polievka s málo cestovinami alebo cestoviny s veľa omáčkou. Každopádne som bola vďačná, keďže tu nemáme teplý obed. Pršalo. Ale keď vravím že pršalo, myslím že totálne lialo. Bola som mokrá akoby som vyšla zo sprchy. Však aj tie dva cícerky čo sú tu že vodopád teraz vyzerajú ako poriadny, dokonca až moc veľký vodopád. Ale nevzdávala som to a čoskoro som sa aj trafila do lopty. Vyšla som z toho bez ťažkej ujmy na zdraví tak som bola nadšená.

Ale aj včera bol zaujímavý deň. Najprv som sa o piatej ráno rozplakala, že nemám kamarátov. Potom som sa dala dokopy a našla konečne džem, tak som si dala brunost. Aj do školy. Na angličtine sme robili zaujímavú vec. Boli sme v jazykovom laboratóriu, kde sme dostali slúchadlá s mikrofónom a sami sebe čítali a potom to spätne počúvali. Učiteľka nás potom aj náhodne popárovala. Bolo to prvých pár sekúnd trápneho zisťovania koho počujeme v slúchadlách a potom sme robili spoločne cvičenia. Ja som bola s Håkonom. Jediných chalanom ktorého mám rada, že sa so mnou aj baví. To som bola fakt rada. Tak isto mi aj napísala moja nová kamarátka Cecilie, s ktorou som išla v pondelok v autobuse a celkom sme si sadli. Takže môj deň už nebol plný smútku z toho, že nemám kamarátov. Håkon sa dokonca ponúkol, že mi pomôže s nórštinou. Učili ma ju všetci spolu cez obednú prestávku a strašne boli nadšený, keď som to všetko vedela zopakovať, i keď som im nepovedala, že ma učili už veci, čo viem.

Tak  isto som sa dozvedela, že potrebujem nové potvrdenie od školy. Už štvrté. Tak som sa na vlastnú päsť vydala do Kiwi na druhej strane ulice a kúpila pani sekretárke čokoládu za 4 eurá a dokonca som zvládla zaplatiť kreditkou.


Dnes sme mali telesnú. Samozrejme, prečo by som si ja nemala zabudnúť tenisky? Ale zavolala som Britt Marie, lebo dnes išla do prace v Gol. Takze sa mi po prvej hodine objavili na skrinke tenisky. Lenze samozrejme som mala len že šortky, tak mi bolo chladno, kým sme začali behať. Behali sme dvanásťminútovku. Dala som 2080 m. Neviem, či je to dobre alebo zle, ale skoro som umrela. A ešte som aj vyzerala hrozne a bola som spotená a nemohla som sa osprchovať, lebo som si nevzala uterák, keďže som zabudla, že máme telesnú. Ale skončili sme skorej o pol hodinu, keďže sme si to zabehli a potom už boli všetci unavení a mokrí. Vravela som, že je tu dosť iný spôsob vyučovania. Ako učiteľov oslovujú krstným menom, telesnú majú všetci z ročníka spolu a ako je tu uvoľnená atmosféra. Netrvalo mi dlho si na to zvyknúť. Na hodinách si robím čo chcem, kľudne si môžem pustiť hudbu popri práci a baviť sa so spolužiakmi. Okrem toho, že nerozumiem. To mi bude asi chýbať.

Po telesnej som si zašla do knižnice. Požiadala som o jednoduchú knihu a dostala som tri knihy a dva filmy. Veľmi milá pani. Po dnešnom tréningu si budem asi trochu čítať.

P.S.
Došiel za mnou učiteľ nórštiny, že budeme mať jednu hodinu nórštiny pre začitočníkov za týždeň od pondelka. Na to sa teším.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára