Ut på tur, aldri sur

Minulý víkend som opäť strávila v Nesbyene, keďže Helgeho rodičia stále neodišli. Všetko prebiehalo fajn, až na to, že moje telo nie je ešte prispôsobené na takéto mrazy a klzké prostredie, takže zľadovatelá Hallingdal mi trochu zhodila ego, keď som sa šmykla uprostred davu ľudí trikrát len cestou na zastávku. Ale som v poriadku. Keby to niekoho zaujimalo.

Čo ale teda bolo také zaujímavé tento víkend? Prvá vec, opakujem, zima. A nie len že zima. Mráz. -13 stupňov na obed. Tomasovi zamrzli dvere na aute! AAAAA!! V takých momentoch začínam premýšľať, či som fakt bola taká naivná a verila, že mne predsa nebude zima v Nórsku. Budem potrebovať viac vlneného oblečenia... 

Na výlety von som teda dostala nejaké ich staré oblečenie aby som neumrzla. Šli sme sa sánkovať. No teda, ja by som to nenazvala úplne že sánkovanie, skôr dobrovoľné riskovanie svojho života a dôvera, že tá vec zasaví pred plotom. I keď musím uznať, že to bola zábava. Nikto sa nezranil, jedine sme boli kompletne mokrí, lebo sme, okrem toho, že nám sneh lietal do tváre, mali aj snehovú vojnu, veď prečo nie. Lenže nórsky sneh je divný. Predpokladám, že je to tým, že je taká veľká zima, tak je to také zmrznuté, že je to len sypký prášok. Nedá sa z toho postaviť snehuliak a je v tom zima. Ale pekné v mesačnom svite. To je ďalšia vec. Slniečko tu zapadá veľmi skoro, ešte ako u tu naokolo samé vysoké hory tak ešte skorej, čiže keď sme šli s Rikkim, šli sme už za tmy.

Po sánkovaní, večer na šiestu, sme sa vybrali celá perepuť do Golu na bowling. Celá perepuť myslím Hilde, Tore, Mette, Sindre, Tomas, Mari, David a ja. To bola zábava. Raz som dokonca vyhrala. Prvýkrát vyhral Tore. Dohadovali sme sa a bavili o všeličom a celkovo som sa cítila výborne, lebo som bola rovnocennou súčasťou ich kolektívu. Uťahovali si zo mňa, že keď už viem tak dobre nórsky, že o mne nemôžu ani hovoriť poza chrbát. Majú svojský humor, no aspoň ma majú radi nie?

Po bowlingu sme sa všetci nasáčkovali ku nim domov, dali si pizzu a pozerali Top Gear. Táto pizza bola asi najlepšia, akú Hilde kedy spravila, že som ju ochutnala. 

Keďže ja som bola unavená, šla som spať skorej, Ďalší deň ma totiž čakala veľká vec. Lepšie ako slová to vyjadria tieto videá:

Áno, stala som sa profesionálom. Našťastie sme však boli na mieste, kde nikto nebol, tak to nebolo až také trápne.

Všimnite si, že slnko zapadá a to nebola ani jedna hodina v tom čase...

Víkend sa však týmto výletom nekončil. Ešte sme sa pekne vrátili do Nes a dali si večeru, kde sa Tomasova rodina pobavila na mojich videách, a potom sme sa vybrali na večeru do Hemsedalu. Tam sa tiež pobavili na mojich videách a šli sme s Tomasom na Aladina. Muzikál. Po nórsky. A nie len taká hociaká nórština, ale Halling. Pre porovnanie, predstavte si, že by ste boli na predstavení Aladina, ktoré napísal Hviezdoslav. I keď samozrejme, to boli deti a teenageri, tak to nebolo také strašné, stále ale pre výmenného študenta horšie na pochopenie. Môžem sa však pochváliť, že som rozumela skoro všetko (Britt Marie tak rozpráva, takže si na to zvykám doma).

Večer sme mali ešte malé posedenie, kde sme sa rozprávali o búdúcom víkende, lebo pôjdeme lyžovať, ale tentokrát normálne, nie po rovine. Takiež sme mali malú konverzáciu v nórštine. A keď vravím malú, myslím tým, že som len zopakovala tri slová po nich a potom už len ja a nei. Musím s tým niečo potom spraviť. Veď jedna z vecí, čo som chcela za tento rok dosiahnuť je sa naučiť jazyk...

Read More

Oslava sedemdesiatky

Keďže sa stávam už neoddeliteľnou súčasťou víkendov Tomasovej rodiny, rozhodli sa ma vziať aj na oslavu ich babky. Mala v sobotu 70 rokov, čiže veľká oslava. Hilde piekla niekoľko koláčov naraz a okolo štvrtej nás s Tomasom vyzdvihla autom plným dôchodcov. Šli sme niekam do lesa do kaviarne. Áno, do lesa do kaviarne. Sme v Nórsku, tu je to bežné. Ľudia už chystali miestnosť a stále prichádzali ďalší členovia rodiny. Nie že by mi to vadilo, ale nečakala som takú hojnú účasť, tak som sa len zdržiavala s Tomasom a snažila sa vyzerať nenápadne, čo sa Toremu nepáčilo a moju taktiku zmenil na "choďte k dverám a zvítajte sa s každým". Tak sme teda šli, Tomas s veľkým nadšením ťahajúc ma za sebou. Zvítali sme sa snáď ozaj s každým kto prišiel. Poväčšine to boli seniori. Jedna za nami prišla a oboch nás len tak zrazu objala a vravela aké je to zlaté a milé. Nebudem popisovať všetky babky a ľudí, len môžem povedať, že boli celkom radi, že ma vidia, čo ma prekvapilo, ale teda nebránim sa. 

Bolo tam aj pár mladých ľudí, ale musím povedať, že tí zo mňa nedšení neboli. A Tomas to len zhoršoval, lebo ma furt nútil byť s nimi. Neviem čím to je, a nie, že by ma to nejako extra trápilo, ale asi som proste lepšia s ľuďmi o veľa mladšími alebo o veľa staršími. 

Niečo okolo pol šiestej došlo na jedlo. Sedeli sme oproti milému staršiemu páru, kde pán Tomasa privítal s nadšeným výrazom a potom pozrel na mňa a veselo mi potriasol rukou, že ja som to jeho dievča z facebooku. Áno, ďakujem... Pán sa s nami celý večer rozprával a striedal nórčinu s angličtinou, čo ma miatlo a preto Tomas odpovedal za mňa, čiže ja som moc konverzáciu neviedla, aj keď sa pýtal mňa. 

Večera bola dobrá, ale nezjedla som s nej tak veľa, lebo som si šetrila miesto na koláč. To som však nevedela, že prídu príhovory. Nebola som jediná, kto tam nebol z rodiny. Bol tam aj Sindre a Gunn Hilde, lenže tí aspoň rozumejú nórsky. Tak som tam tak sedela, počúvala a snažila sa pochopiť čo hovoria, ale aj tak to bolo nudné. 

Po príhovoroch si fajčiari dali pauzičku na čerstvom vzduchu, kde sme sa s Tomasom pripojili (nefajčili sme!), ale keďže snežilo, nikto dlho vonku nevydržal a nahrnuli sme sa dnu na zmrzlinu a po zmrzline koláče. Pomedzi to sme sa rozprávali s ostatnými. Teda, aby som to uviedla na správnu mieru, Tomas sa rozprával a ťahal ma so sebou, čo ma uvádzalo do ešte väčšej nepohody, lebo jeho bratranci a sesternice sa po mojom príchode prestali rozprávať a po pár sekundách sa rozišli...

Bolo asi desať hodín, keď sa ľudia už len rozprávali. Pretože sa poznali. Ale ja som nemala s kým, takže som len tak sedela a tým pádom kazila aj Tomasovi zábavu, lebo on ma tam nechcel len tak nechať. Tak sa rozhodol, že ideme domov. Vzali sme Toreho klavír, Rikkiho a šli do Nesbyenu. Celkovo túto párty, aj napriek môjmu popisu, hodnotím kladne. Spoznala som druhú časť rodiny, aj keď mládež ma nemala moc v láske. A celkovo som sa cítila šťastne, že ma takto zapájajú a považujú za súčasť rodiny.

Read More

Hermon - Søndag for alle

Tento víkend sme strávili v lyžiarskom stredisku Hermon, asi hodinku od Hemsedalu. Hodinku, pokiaľ nejdete v aute s revajúcim deckom. Vtedy sa to natiahne. No ale sme dorazili na miesto. Len ja, Synne Kristin a Helge, lebo Britt Marie šla ešte deň predtým do Osla a teraz šla po ceste vyzdvihnúť Eliasa a Kristiane. Oni dvaja mali byť so mnou na izbe. Keď sme sa snažili ubytovať, mali trochu problém, lebo si nás zapísali ako "Anate og 2 barn" - áno, Anate, nie je to môj preklep. Ďakujem pekne. Ale našli sma našu izbu. Nebolo to najlepšie, čo som kedy videla, ale tak je to len na víkend. Matrac pre Eliasa sme však museli natrepať pod stôl a aj tak sa nezmestil...

Večera bola o 18:00 a asi o 18:45 došla Britt Marie a oni. Takže keď sme dojedli lososa a dezert som si ja ešte sadla s nimi. Popravde som nemala od nich vysoké očakávania. Oboch som stretla už aj predtým, a vždy sa tvárili, akoby som im niečo spravila. Netešila som sa na to byť s nimi. Ale spravilo to radosť Helgemu s Britt Mariou.

Keď sa aj Elias najedol, šli sme na stretnutie mládeže. Kristiane na to ešte bola malá. To stretnutie vlastne nebolo nič moc. Len sme sa predstavili a hneď šli do konferenčnej sály. Tam sme boli všetci a hrali sme hru, že sme boli najprv na najnižšom leveli, to sme mali predstiarať, že jazdíme na bicykli, ďalej na mopede, ďalej na aute a posledné na traktore. Chodili sme medzi sebou a hrali kameň, papier, nožnice a kto už vyhral, keď bol na traktore mal prísť na pódium. Ja som tiež bola medzi nimi. Bolo nás už asi jedenásť, keď vyhlásili stop a začali dačo rozprávať, nepočúvala som moc. Po pár sekundách sa však ku mne rozbehla Britt Marie, že musí prekladať a spýtala sa ma, či chcem hrať v improvizovanom divadle. Moja reakcia bola až moc spontánna, lebo som povedala asi desaťkrát nie a ponáhľala sa dolu z pódia, čo pobavilo celú sálu. Oni teda hrali pedstavenie o Ježišovi. Po tom sme mali chvíľu voľno, kde mi teda Elias a Eirik, Eline a Hana (neviem ako sa píše jej meno) - Tomasovi bratranec a sesternice, tak som len tak sedela a pozerala, ako sa bavia dospelí, keď za mnou prišli dve dievčatá a hrali sme sa Ligretto. Bavili sme sa a rozumeli si, nevedeli, že ja nie som z nórska. Potom však prišla Britt Marie a začala na mňa anglicky, tak už sa potom báli viac so mnou baviť.

O deviatej sme mali ďalšie stretnutie, kde sme spievali a počúvali, ja teda moc nie, som moc nerozumela, ale trvalo to do niečo po desiatej. Eirik a Eline sa mi snažili ukázať, ktorú pesničku spievame, aj keď čísla poznám, chcela som aby sa o mňa zaujímali, tak som predstierala, že neviem, až na jednu pesničku, čo mi povedali zle, tak som ich opravila. Po tom stretnutí sme sa stretli ešte mi, mládež, a predstavili sme sa. Mali sme povedať svoje meno a nejakého hrdinu na to isté začiatočné písmeno. Ja som nevedela, tak mi dali Afroditu a šli ďalej. Na jednej strane ma teší, že to nebol Antman...
Potom bolo voľno a mohli sme sa hrať, ale ja som šla spať.

Ráno sa zobudili niečo pred siedmou a asi o siedmej sme šli na raňajky, lenže tie boli až o ôsmej, tak sme sa hrali hru gris, čo ma naučili a ja som ich potom naučila Ligretto. Trochu sme sa skamarátili. Papali sme spolu, boli sme prví a aj sme prví skončili, tak sme potom zasa mali kopu času do desiatej, kedy bolo zasa stretnutie v konferenčnej sále. Dovtedy sme hrali hry a naučili sme Eirika hrať Ligretto.

Stretnutie o desiatej nebolo zasa bohviečo, spievali sme a zasa rozprával dakto dačo, no po stretnútí nás mládežníkov zavolali a dali nám THE GREAT HERMON CHALLENGE. Bolo to asi 20 úloh za ktoré sme mohli dostať nejaké body a vyhrať čokoládu. Úlohy typu podrž niekomu dvere, daj cudziemu človeku kompliment atď.

Do obeda zostávala hodina a ja som nevedela, čo robiť, tak som si šla ľahnúť. Na obed som si dala len žemľu a potom som našla Daim koláč, to bolo fakt super. Keď sme sa najedli sme s Kristiane strážili Synne Kristin. Dala mi hrať piano tiles, kde som jej nahrala 700 dačo bodov čo potom každému hovorila. Vymenili sme si snapchaty a teraz, zlatá, spamuje ma 24/7. Včera chcela aby som ju naučila ako používať snapchat lenses, tak ešte viac mi posiela. A to som si myslela, že ma nemá rada. No ale predbieham udalostiam.

Poobede sme sa šli kúpať, keďže nebol sneh. Musím teda úprimne uznať, že bazén majú super. Veľmi pekný aj jednoduchý tobogán, aj hlboký na skákanie, lezackú stenu nad vodou, tunel s malými svetielkami ako hviezdy, no fakt páčilo sa mi. S Kristiane a Hanou sme boli v bazéne tri hodiny. zabávali sme sa, strašne zlaté dievčatká, potom sa pridala Eline a občas aj Elias s Eirikom, ale tí si tam robili vlastné skoky.
Hrali sme sa naháňačku, na morské panny a ja som sa cítila opäť ako v Bulharsku s tými malými šidlami.

Synne Kristin po chvíli objavila tobogán. Ak sme sa nespustili 20 krát, tak ani raz. Vždy chcela viac a viac a tak sme teda šli, mne to nevadilo. Najzlatšie bolo, ako ona každému kývala keď sa spustil a ako aj ona kývala keď sme sa my spúšťali. Ľudia sa úplne rozplývali nad ňou.

Keď už bolo dosť, pridala som sa zasa k dievčatám. Robili sme stále to isté, ale aj tak nás to bavilo, ani sa mi nechcelo ísť von, ale o šiestej sme mali večeru, tak som ich musela vyhnať von.

Na večeru sme mali kjøttkake, prekvapivo, so zemiakmi a zmrzlinu. Potom opäť stretnutie o siedmej a o deviatej. To bola zasa nuda. Popravde sme všetci po tom náročnom výkone v bazéne zaspali kým ten ujo hovoril. O štvrť na jedenásť sme sa zasa my mláďež zoskupili a šli vyhodnotiť súťaž, čo trvalo neskutočne dlho a ja už som chcela len ísť spať, čo som aj urobila a asi o dvanástej som sa dostala na izbu.

Ráno sme vstali o niečo neskôr, i keď sme na raňajkách zasa boli prví a po nich sa opäť nudili. Ale hrali sme Vildkatt. To je tiež celkom jednoduchá srandovná hra. Opäť stretnutie o desiatej, kde sme spievali a mali takú krátku omšu by som to nazvala, po ktorej som so Synne Kristin šla do "škôlky", lebo by som aj tak nerozumela. Tam som deťom dávala jedlo a pomáhala Synne Kristin. Jeden chlapček sa ma spýtal, či som Synne Kristinina "storesøster" a ja som nevedela, ako vysvetliť štvor ročnému decko kto je to výmenný študent, tak som mu len povedala áno a on spokojný s odpoveďou odkráčal. Najzlatšie aj tak bolo, keď jedno dieťa dostalo bublifuk do oka a keď sa spýtala, kto ešte, tak všetky zvihli ruky.

Potom Britt Marie s Helgem šli nakúpiť knihy a ja som viedla trápne konverzácie o tom kto som, čo som a čo tu robím. Niektorí si myseleli, že som opatrovateľka Synne Kristin a učím ju anglicky...

Obed nám zasa zabral vyše hodiny a potom som šla domov s Marinou mamou, lebo pre mňa nemali už miesto v aute.

Celkovo tento víkend hodnotím pozitívne. A myslím, že ma aj tie dievčatá majú rady. Eline mi pred pár minútami lajkla 20 fotiek za sebou aj 3 roky staré, Kristiane mi stále píše na snapchate a Hana, pretým ako sme odišli dobehla za Britt Mariou, že kedy odchádzame, lebo že sa so mnou stala dobrou kamarátkou a s nikým iným sa tam moc nebaví. Aj mi hovorila, že sme super kamarátky a podobné veci. Zlaté, som sa cítila žiadaná. Vlastne ešte stále cítim, a aj sa celkom teším, keď ich stretnem znova.

 Toto je výhľad z okna pri raňajkách.

A toto je jedno z vystúpení sobotňajšieho večera

Read More

Halloween party

Cez víkend som sa nie až tak veľmi dobrovoľne zúčastnila Halloween Party. Začínala v sobotu o 21:00. Moc som nespala noc predtým, lebo som do polnoci pozerala film a ráno o šiestej ma zobudila Synne Kristin keď mala potrebu behať. Chcela som spať po raňajkách, ale to som dostala za úlohu ju strážiť, lebo Britt Marie bola unavená a Helge šiel do práce.

Ako môžete vidieť, bola ako z divých vajec. Nútila ma nosiť ju na pleciach a utekať s ňou po celkom dome a potom lozila po posteliach, no som sa celkom spotila a keď si ju prevzala Britt Marie som si šla pospať.

Mali sme trochu problém s organizovaním odchodu a príchodu. Pôvodný plán bol, že na párty ideme s Mariinou mamou a späť s Britt Marie. Lenže Britt Marie nezohnala babysitterku na polnoc, tak nás ona odviezla tam a späť po nás prišla Mariina mama.

Na párty sme teda došli. Už sa pilo. Jedna baba sa zložila na zem a len na mňa pozerala s keksíkom v puse, že chodíme spolu na marketing. A to bolo len 20:45...

Tancovalo sa. Teda "tancovalo". Opití ľudia netancujú tak pekne. Po chvíli mi už začali liezť na nervy. Vrieskali, pili, bili sa, nechcela som byť s nimi. Nemohla som však nikde nájsť tiché miesto. Zamkla som sa na záchode, ale aj tam vrieskali ako o život a bili sa tam. Vonku bola moc zima a ľudia ma vždy vtiahli dnu tancovať. Nechceli mi dať vodu, že je hnusná, tak mi prišlo zle ešte aj z toho. Rozhodla som sa, že nájdem Renza - ďalšieho výmenného študenta. Povedal mi, že on nebude piť. Našla som ho. Mal v ruke fľašku s colou a ukazoval mi, že má colu. Tak som ho poprosila, či si môžem dať, že nemám čo piť. Nechcel mi dať a potom povedal, že tam má alkohol. Tak som ho teda teatrálne opustila a šla si sadnúť do pivnice. Kde síce chodili ľudia, ale len traja prešli za tých čť minút, čo som tam bola. Jedna ma bodla trojzubcom a ďalšia si sadla, smrdela ako vínna pivnica a tvrdila mi, že s pitím už končí, ale ide ešte tancovať... Isto...

Vyšla som hore, že ešte teda dve hodiny zvládnem. Ľudia boli viac smiešni, komunikatívni a intímni. Všetci sa chytali, bozkávali, každý s každým. Alkohol mi ponúkli aspoň raz za desať minút, nepila som samozrejme.
Našla som svoje spolužiačky, už celkom dosť v nálade a tie za mnou furt chodili aj keď som si sadla a ťahali ma kade tade. Tak som aspoň mala spoločnosť. Aj tak si to už teraz zjavne nepamätajú.

Niečo krátko po jednej po nás prišla Mariina mama a otec. Dievčatá vnímali atmosféru uvoľnenešie ako ja, tak spievali v aute, kým nezaspali.

Ráno som sa zobudila až o desiatej na to, že chudák Tomas hľadal niekoho, kto je v našom dome hore a doniesol mi snowboard. Takže už len sneh a môžem zasa riskovať svoje zdravie!

Read More