O 12.30 sme sa vybrali do kostola, kde sme sa mali stretnúť s Tomasom. Synne Kristin to opäť nezaujalo a tak sa len po mne šplhala a behala dokola. Čo som si všimla, že oni na Vianoce počas omše ani nemali tú "prijímaciu" časť. Čo mne nevadilo, aspoň sa to urýchlilo.
Okolo pol tretej sme došli domov a šli sa hrať do snehu s Tomasom a Synne Kristin, kým Britt Marie robila jedlo.
Keď už sme boli dostatočne mokrí (hlavne Tomas), sme šli dnu a už to bola len pol hodinka, kým prišiel Ola a mali sme večeru. Jedlo bolo iné ako u nás. Bravčové rebrá, tri drugy klobások, kjøttkaker (v preklade mäsový koláč, ale skôr to bola taká na dosť jemno pomletá fašírka), pinnekjøtt (veľmi slané mäso, predpokladám, že z ovce), zemiaky, nejaká divná kaša, džem z takých červených bobuliek a ako dezert sme mali jahodový kompót so šľahačkou.
Bolo to v pohode, i keď by som si radšej dala kapra so šalátom. Mám pocit, že u nórov sa Vianoce ani tak nejako moc vážne neberú. Odchádzali stále od stola, nepomodlili sme sa ani a hlavne Synne Kristin to všetko kazila jak furt mala potrebu robiť niečo iné. Do vianočnej nálady som sa nedostala ani potom. Mali sme chodiť okolo Vianočného stromčeka, ale Helge to odmietal, tak sme to robili len my. Darčeky sa rozdávali strašne dlho. Nie, že by ich bolo tak veľa, ale oni ich rozdávali po jednom. Všetci sa pozerali na toho, čo dostal darček, fotili ho a tešili sa s ním. Aspoň hodinu a pol sme na tom strávili. Ja som dostala pár vecí. Od Tomasa bundu, od Britt Marie a Helgeho sveter a čiapku Hemsedal, od Helgeho rodičov ponožky, od Helgeho babky peniaze, od Olu marcipán, od Synne Kristin keksíky čo upiekla a od Tomasovych rodičov termo oblečenie a tričko. Zlaté.
Keď sa Synne Kristin uložila do postele a ja som ukončila skypovanie domov, zahrali sme si kvíz na playstatione. To bola asi najväčšia sranda počas toho večera. Helge stále prehrával, otázky boli vtipné a tak sme sa nasmiali, až mi tiekli slzy.
Na prvý sviatok vianočný, t.j. včera, sme sa vybrali na svah s Tomasom. Keďže v tú noc napadol čerstvý sneh, bolo úplne super pre mňa ísť mimo zjazdovky, lebo to bolo všade mäkké. Aj mi to už šlo lepšie ako naposledy, i keď sa na mne tí nemeckí turisti smiali, ale tak aj ja som sa smiala sama na sebe a aj na nich. Jeden chalan sa vysypal a skoro mňa sekol svojim snowboardom, asi 5 cm od mojich nôh skončil, na druhej jazde čo sme šli. Najlepšie, že jeho pád a môj krik majú na videu... Sneh som mala všade, ale aj tak som si to užila, len to bolo náročné.
Na štvrtú sme potom šli na večeru do Nes. Mali sme to, čo na vianoce, len pripravené Hilde. Bolo to opäť, v pohode, ale radšej by som kapra. Synne Kristin už začala chodiť bez plienok, ale ešte sa zabúda pýtať na záchod, tak počas večere spôsobila potopu pod svojou stoličkou, do čoho Tomas skočil, keď roznášal jedlo, Hilde musela umývať, ja s ňou ísť preč a Britt Marie ju prezliecť. Spôsobila teda riadny rozruch, ale tak všetko bolo rýchlo zabudnuté.
Pred dezertom sme si dali trochu pauzu, na čo sa so mnou a Tomasom prišiel Tore porozprávať, ako začínali svoj vzťah oni s Hilde. Že sa stretli asi mesiac pred tým, ako mala Hilde 17 a rok a pol na to sa vzali. Dúfam, že tým nechcel naznačiť, že sa máme o rok a pol vziať... Ale zlatý bol, potom rozprával o vzťahu Britt Marie a Helgeho, jeho kamaráta a jeho ženy, a mne vážne unikla pointa lebo potom zrazu zmenil reč na to, že dáni počítajú divne a že keď si v dánsku vypýtaš bolle, znamená to, že si pýtaš sex...
Každopádne, aj keď to nebolo tak, ako som zvyknutá, boli to pekné Vianoce. Teším sa na Nový Rok s nimi.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára