Nákupy v Švédsku a Vianočný koncert

Britt Marie s Helgem sa rozhodli, že jedna z neoddeliteľných súčastí nórskej kultúry je nakupovanie vo Švédsku. Preto sme sa v sobotu ráno zobudili skorej, aby sme už o ôsmej mohli odísť (čo sa pretiahlo na 8:30). Cesta bola celkom dlhá. Vlastne to bolo asi 5 hodín. Plus sme sa zastavili vo Fredrikstade v starom meste a hľadali Vianočné trhy (ktoré sme nenašli) a pokračovali do Švédska.

Niekedy poobede sme došli do nákupného centra Nordby. Bolo to teda väčšie ako Eurovea, a bolo tam omnoho viac ľudí, aj keď to bolo tak uprostred ničoho.
Prvé, na čo ma upozornili bolo, že je tu viac nórov ako švédov. Helge mi dokonca povedal, že mi dá odmenu, keď nájdem švédske auto - neúspešne.
Prvá zastávka bola v obchode s hračkami, kde sme strávili dobrých 45 minút. Už mi to pekne liezlo na nervy, ale vydržala som a šli sme na taco.
Bolo to pre mňa konečne známe prostredie. Predsalen, nákupné centrum má Bratislave bližšie ako les...
Po napapaní sme vyrazili nakupovať zásoby jedla. Keby to niekto ešte nechápal, pre nórov je Švédsko veľmi lacné. Pre mňa stále drahšie ako u nás, alu budiš. Opäť sme strávili v obchode kopu času. Strážila som Synne Kristin a len sme hádzali do košíka, čo sme chceli. Niekde v oddelení šamonov sme streli čechov. Viem, že tu bude pre tých, čo to nepoznajú nepochopiteľné, ale počuť naživo jazyk ktorému kompletne rozumiem bolo také super, že som sa na nich začala usmievať a chodila za nimi len aby som ich počula rozprávať. Čo ich trochu vydesilo, tak sa rozdelili a my so Synne sme sa vrátili k Britt Marii, ktorá zatiaľ stihla zdvojnásobiť obsah nášho vozíka.
Nákup v MAXIMat však nebol posledný. Ešte sme šli nakúpiť sladkosti. A tých sme tiež teda kúpili hodne. Naberali sme si do sáčikov cukríky, čo sme chceli plus čokolády, aj milku mali... Takto, ja som to všetko balil a potom, keď som chcela igelitku presunúť do vozíka ma s ňou hodilo o zem, čo spôsobilo náramný záchvat smiechu u Helgeho, ale pri aute ju musel zdvihnúť aj on a to priznal, že už chápe.
Po ceste domov sme sa ešte zastavili dvakrát u rodiny rozdať pohľadnice. Najprv vo Švédku, kde však nikto nebol doma a potom v Nórsku. Synne Kristin však už spala a ja som tiež nevládala, tak sme sa tam my dve zložili na gauč a spali, kým sa oni porozprávajú. Domov sme došli niečo po jednej v noci.

Kvôli tomu som potom v nedeľu spala veľmi dlho. Oni zatiaľ odišli do kostola chystať stromček na vianočný koncert. Čiže som len oddychovala a keď sa vrátila Britt Marie so Synne sme šli stavať perníkový domček. Mali sme jeden kúpený a jeden sme upiekli.

Synne Kristin si to užívala, i keď asi polovicu lentiliek zjedla, namiesto nalepila na domček.

O šiestej sa začal koncert v kostole. Atmosféra pekná, len Synne Kristin sa chcela stále hrať. Chvíľu to bolo fajn, ale potom po hodine ma to už bolelo a unavovalo, tak ju Britt Marie vzala von, že tam sa stretneme. Po skončení koncertu som teda vyšla von, kde stál Helge a povedal mi, že ony odišli. No pekne. Keďže Helge to organizoval, musel tam zostať dlho. Nezostávalo mi nič iné, len si nájsť nejakú aktivitu. Pomohla som teda s kasičkou pri vchode. Po asi pol hodine však za mnou prišla mama Mari, že ma zoberú domov. Chvalabohu...