Výlet do Osla

Včera sme sa ako veľkí biologickí nadšenci z divočín hornatého Hallingdaru vybrali do Osla. Šla len moja biologická trieda, čiže cca 20 ľudí a Torgrim (učiteľ). Cesta do Osla bola dlhá, ale nie až tak dlhá ako som predpokladala. Sedeli sme v autobuse, pozerali z okna, lebo nešlo pustiť DVDčko a čakali kedy to už skončí. Nakoniec nás autobus vysadil pred Zoologickým múzeom a s nadšením a iskičkami nádeje, že čím skôr to prejdeme, tým skôr sa dostaneme do nákupného centra, sme sa vydali vpred.
Areál bol teda poviem vám krásny. Veľmi sa mi to páčilo. Staré budovy a záhrady, kaviarnička, skleník, všetko. Samozrejme, že by som to nebola ja, keby sa niečo nestalo, a teda som si zabudla mobil, takže som to nemohla odfotiť, ale tu je fotka z internetu.

Napravo Geologické, naľavo Zoologické. 

Zvnútra bolo múzeum tiež pekné. V podstate na druhom poschodí boli okná s vypchatými zvieratami z rôznych častí sveta, na prvom z Nórska a na prízemí boli šutre a staré kosti.

Po prehliadke zoologického múzea sme navštívili suverníry, kde som si mohla dovoliť len maličkú gumenú postavičku losa, 2x1 cm, a vybrali sme sa do kaviarničky. Kúpila som si malý koláčik a radšej ani nebrala účet, občas je lepšie nevedieť. Voda bola zadarmo a sadli sme si na slniečko. Po dlhej dobe som zasa videla holuby.

Keď nám skončila obedová prestávka sme boli odhodlaní ísť do geologického múzea. Po pár neúspešných pokusoch vniknutia dnu sme sa dozvedeli, že geologické múzeum je zavreté. Už štyri roky.

Podobne bolo zavreté aj biologické múzeum, do ktorého sme sa pokúšali dostať, tak sme sa len prešli  v záhradách a čakali na autobus. Počas čakania na mňa mali spolužiaci divné otázky, ale mňa tešilo, že aspoň sa zaujímajú.

Autobus nás vyhodil pri nákunej ulici. Ja som v Osle bola len raz, ale túto autobusovú/vlakovú/metrovú stanicu som si pamätala. Bola som s Linn a Sangmi. Zlaté dievčatá. Keď Linn zistila, že nemáme starbucks, hneď ma pozvala. Potom nás vzala do obchodu s podivnými satanistickými tričkami a stretli sme sa s jej frajerom z Osla. To sme šli ešte do japonského obchodu. Chodili sme takto po meste, moc ma to netrápilo, lebo aj tak som nechcela míňať peniaze, tak som ich len nasledovala a užívala si opäť veľkomesto. Predsalen to bol zvláštny pocit. Len mesiac žijem v malom meste a už som pocítila veľký rozdiel. Nemôžeš prejsť cez cestu len tak, nestretneš za deň aj trikrát tú istú osobu a nikto nevie že si nový. Na druhej strane som sa však tešila. Bolo to zvláštne.

Každopádne, výlet prebehol v poriadku, nikoho sme nestratili, nikto si neublížil a do Golu sme prišli ešte v predstihu. Tam pre mňa prišiel taxík a milá pani ma odviezla domov. Jedine, že na mňa stále hovorila nórsky, ja som len prikyvovala a až na konci sa spýtala, či viem nórsky a ja že nie, ale tak bolo to zaujímavé. Doma som bola sama, čo ma trochu desilo, ale bola to len jedna noc a zvládla som to skoro bez problémov.